Prejsť Alpy a okúpať sa v Jadranskom mori? Množstvo našich politikov sa vám v týchto dňoch prihovára práve z Talinaska. Je tam síce teplo, ale vlastne všade je klíma, ceny sú dostupné a cesty široké.
Venezia – Verona – Milano – Caorle
Väčšina bežnej spoločnosti si predplatí akýsi pobyt a potom sa celý týždeň opaľuje a povaľuje na nejakej pláži. Azda s nejakými fakultatívnymi výletmi. A ku podivu to z roka na rok opakujú, akoby sa báli vykročiť zo svojej komfortnej zóny.
My sme sa rozhodli cestovať po vlastnej osi. Chce to síce viacej námahy aj odvahy, ale uvideli sme toho toľko, ako iní azda len za tri dovolenky. Nohy sme si ochodili, ako zvyknem vravievať.
A síce sme sa snažili dopredu nazbierať nejaké informácie, ale aj tak nás všetko docela prekvapilo.
Všetko bolo nové a iné, hlavne pre nás, čo sme sa na vlastnú päsť do takejto diaľky vybrali po prvý krát.
Rakúsko plné obmedzení
Rakúsko síce je zhora nadol prepojené autostrádou, ale prechádzame cez Alpy. A rakušania to riešili serpentínami. Cesty sa práve teraz obnovujú aj udržiavajú, takže sme narazili na množstvo dopravných obmedzení. Odklonených pruhov, kužeľov. Proste nič pre klaustrofobického vodiča, ktorému vadia mantinely z oboch strán.
Teda máme obmedzenú rýchlosť, drahý benzín (2,10€/l) a na čerpačkách si zaplatíte aj za WC. Preto sa oplatí tankovať len nevyhnutné množstvá a zastavovať na početných Rastplatz, kde máte toalety zdarma a niekde býva aj pitná voda, či stoly s lavičkami, kde si môžete rozbaliť a skonzumovať svoje zásoby jedla. Ak samozrejme nemienite na benzínke platiť cca 12€ za tanier teplého jedla.
Taliani majú cesty široké, ale strády majú mýto
Systém diaľničných známok je vo svojej podstate férový a pohodlný. Kúpiš si diaľničnú známku a neobmedzene jazdíš po dobu, akú si si predpaltil.
Taliani však nerácu dobu, ale úseky. Všade na autostrádach máš mýto a je to celkom neprehľadné. Hlavne v našom prípade s početnými zastávkami. Ale dovedna sme zhruba stovku obetovali na početné mýto.
Proste kým rakušania stavali cesty okolo hôr, taliani šli priamo, cesty sú rovnejšie, tunely dlhšie, aj tých pruhov je viac. No ale za komfort sa platí. Pri každom nájazde a výjazde z diaľnice.
Netreba za tým hľadať veľkú vedu, všade sú rampy, ktoré vás donútia pri vstupe si zobrať lístok a pri výstupe zaplatiť za daný úsek.
V Taliansku cena benzínu kolíše od miesta k miestu. Ale hýbe sa okolo 1,85€/l. Teda oplatí sa natankovať plnú nádrž skôr, než opustíte krajinu. Čo sa týka odpočinku, majú rozsiahle siete, kde si môžete oddýchnuť, ísť na WC zdarma, ale jedlo aj suveníry sú v týchto sieťach celkovo predražené.
Kultúrnym šokom sú turecké záchody. Pre nás niečo nepochopiteľné, pre nich zrejme celkom bežné. Boli miesta, kde zo štyroch WC tri boli turecké a len jeden skromný európsky.
Spravila som zo desiatky fotiek a dcéra celé stovky. Tá kliká takmer nostop. Akoby táto naša nová generácia sa už narodila s rukou zrastenou so smartfónom.
Takže cesty by sme rozpitvané mali, v ďalšom blogu by som rada priblížila, aké sú štandardy ubytovania a celkovo životný štýl. Azda vás to bude baviť a možno aj navnadí.
Fotografie: autorka.
Do Talianska sme chodievali radi , aj keď sme... ...
V Taliansku nie je toľko hôr ako v Rakúsku. Je... ...
Celá debata | RSS tejto debaty