Knižná mapa

Nejaký ten piatok to na tej našej scéne sledujem a vnímam. Onoho času som mala účinkovať v jednom dokumentárnom filme. A bola to zaujímavá komunikácia, najprv, že ma chcú, potom čakajú na podporu z audiovizuálneho fondu a potom to TICHO:::::

Vedeli ste, že režisér Bebjak je gay a má manžela? On hovorí, že na podporu audiovizuálneho fondu nečakal. A v podstate je rád, že to finančne utiahol aj bez toho. Ale sám vníma ten boj, že nástupom ministerky Šimkovičovej sa všetko zmenilo. Zrazu aj autori prepisujú svoje námety, aby zapadali do šablóny, aká sa od nich požaduje.

Liberáli verzus konzervatívci

Ono ešte pred pár rokmi sme mali dojem, že sa to na nás valí z každej strany. Že teda ozaj musíš byť gay, alebo minimálne písať o sexuálnom zneužívaní, aby si ťa všimli, aby si čo-to vyhral. A všetci tí obyčajní, heterosexuálni, tradičná škola, menej pokrokoví, akosi bojovali o prežitie a o každú korunku, či euro.

No a teda tí na okraji tej našej vládnej garnitúre aj fandili aj očakávali tú zmenu k lepšiemu. Až sme sa teda dočkali toho, že ministerku vypískali už aj tí, ktorých štedro podporila, lebo peniaze na tie folklórne festivaly síce prišli, ale až s veľkým omeškaním.

Bojujeme o prežitie

Onoho času som tento slogan pravidelne čítala v Literárnom týždenníku (LT). Lebo opakovane nedostávali peniaze z Fondu na podporu umenia (FPU) a teda čakali, nech ich ľudia podporia, nech si LT predplatia, nech to médium nezanikne.

A starí páni sa napokon dočkali takých zmien a takých konexií, že sa ich projekt cez to posudzovanie grantov pretlačil.

Mnohí ostatní však z posledných rozhodnutí FPU takí nadšení neboli.

Ja som ako prvú zaregistrovala Zuzku rozprávkárku, že jej projekt autobus tuláčik nepodporil FPU. Argumentovali tým, že je to projekt malého dosahu, aby sa zopár dedinských detí vzalo na výlet.

Potom začala Zuzka biť na poplach kvôli vydavateľstvu Daxe. To vydávalo až trojo detských časopisov, z ktorých fond napokon podporil iba Maxíka a aj to iba zlomkom ceny. Argumentoval nekvalitou diel.

Nepodporené ostali aj mnohé iné projekty, či knihy. Niektorí to vzdali, iní sa snažia peniažky pozbierať od bežných ľudí, svojich čitateľov.

Donio.sk

Ak by ste mali nejaké prostriedky, čo viete uvoľniť, podporiť, potešili by sa viacerí.

Napríklad taký Jakub Pokorný, bratislavčan z Rače, by rád vydal svoju ďalšiu zbierku básní.

Jakuba tiež odmietli z dôvodu nekvality. Celkom vágne pomenovanie na ukážky z diela. Rovnaké hodnotenie si vyslúžil napríklad aj Matej Ferjanc, filozof v obdobnej pozícii, tiež sa pokúšajúc vydať svoju zbierku básní Lyrika mojich miest 2. A obdobne pochodila aj prekladateľka renomovaného vydavateľstva Ikar, Hana Bojmírová s knihou Hranica zločinu.

Organizátorovi Divotvorby Oliverovi Kožárovi našepkali kúsok viacej. Jemu napísali, že predložil nejasný zámer a pýta priveľa prostriedkov vzhľadom na náročnosť rozsahu výstupov. On žiadal 5168€.

Jakub Pokorný na napísanie a ilustráciu svojej básnickej zbierky K žitiu pýtal 3876€ a nedostal nič. Avšak nestrácajúc elán si vytvoril zbierku na Donio, kde pýta len zlomok tejto sumy a stovečky sa mu utešene zbierajú.

Celkovo sa tie žiadosti na fond pohybovali v sumách necelé dve až necelých osem tisícok na jednu knihu. A väčšina projektov ostala nepodporená.

Skúmala som aj fungovanie toho fondu. Máte tam odbornú komisiu aj radu FPU a boli prípady, kde sa zhodli, aj také, kde jedna strana tú druhú napokon presvedčila.

Ono ja z jednej strany chápem, že ten objem peňazí je konečný a že nemôžu podporiť každého. V každom prípade je však tá konečná argumentácia vyslovene skratkovitá a tak sa nepodporení autori môžu len seba samých pýtať, prečo to neprešlo, prečo mi napísali práve tento strohý argument?

Každú zbierku zvyčajne podporuje kampaň

Toto pochopil aj Jakub Pokorný a tak je denne na sieti. Dostal sa aj do bratislavského večerníka, kde si o ňom viete čo to prečítať a dozviete sa o jeho práve prebiehajúcej zbierke peňazí.

Jakub Pokorný pripravuje štvrtú básnickú zbierku. Vyzýva verejnosť, aby podporila slovenskú poéziu (aktualizované)

Aj keď sme obaja aktuálne v Bartislave, osobne sme sa nestretli. Čítala som pár jeho básní, aj recenziu, ktorú JP napísal pre Knižnú Revue o jednej detektívke. Tá recenzia bola fajn, síce žiadne hodnotenie, ale podarilo sa mu živo mi priblížiť, o čom to krimi vlastne ja a čo mám od neho očakávať.

Jeho zbierke na donio sa ozaj darí, už prekročil hranicu 70 percent a ide do finále. A nám ostáva len držať mu palce, prípadne prispieť, kto má z čoho.

Už aj K.K. Bagala?

Táto zbierka na donio ma skutočne dostala. Koloman Kertész Bagala bol celé roky ikonou slovenskej literatúry. Jeho prínos pre slovenskú kultúru ocenila aj prezidentka Zuzana Čaputová. A jeho každoročná súťaž Poviedka bola proste udalosťou roka. Že neuspel Bagala a že práve on musí prosiť dobrých ľudí o pomoc, tak to ma skutočne dostalo.

On nepýta na jedinú knihu, ale na celý svoj edičný plán. Rád by vydal 10 tlačených a 10 audiokníh.

Azda najznámejšia z autorov, na ktorých žiada, je Hochholczerová Nicol, ktorej kniha by sa volala jednoducho: Tam.

Práve Nicol spôsobila rozruch knižkou o sexuálnom zneužívaní, ktorá mala inovatívnu umeleckú podobu a mnohých aj zmiatla. Volala sa Táto izba sa nedá zjesť, a schováva sa niekde na mojej poličke, medzi desiatkami, stovkami ďalších kníh zväčša slovenských autorov.

https://donio.sk/kkbagala

Priznám sa, je mi cudzie celé toto hadrkovanie o peniaze. Ja som niekedy zamlada ešte študovala ekonómiu, národné hospodárstvo, no ale tieto šarády, čo sa v kultúre dejú, to nedáva žiaden zmysel. Že Kanye West zhrabne 3,5 milióna pre nič a sa vytešuje, že jediný exemplár limitovanej edície Tolkiena sa vydražil za viac, než je edičný plán KK Bagalu na celý rok?

V Čechách jeden známy producent, ktorý spolupracoval s najväčšími hviezdami a organizoval napríklad aj turné Mekyho Žbirku, spáchal sebavraždu. A nie pre lásku, ani pre depresie, ale pre tie hnusné, špinavé peniaze, lebo si narobil miliónové dlhy a už na neho tlačili všetci tí veritelia.

Teda je to ozaj smutné. Ani z Rowlingovej by sa nestala milionórka, keby sa narodila na Slovensku, písala po slovensky a žobrala pravidelne o nejakú almužnu z fondu, či zo zbierky.