Hovorí sa iný kraj, iný mrav, a predsa, Francúzsko má svoj osobitý šarm. A nie je to len ich Eifelovkou!
Práve tá ich aura čohosi neuchopiteľného ma svojho času ovplyvnila pri výbere môjho atypického pseudonymu.
A presne o obdobných rozdieloch natočili švédski filmári komédiu Těší mě, Agneta.
https://www.csfd.sk/film/1620040-tesi-me-agneta/prehlad/
Diváci film hodnotia naozaj rôzne, od nuly až po päť hviezdičiek. Niektorí si ho užili, iní odtrpeli.
Mňa bavil ten švédsky polopatizmus. Vtipné bolo, ako nezamestnaná Agneta len v nohavičkách vylihovala na posteli a puzle sa jej lepilo na stehná.
A príjemný je aj odkaz, že ani v päťdesiatke ešte nemáme celý život za sebou a môžeme kadečo podniknúť.
Teda je to taký ten odľahčený film o hľadaní samej seba, svojho osobného šťastia. Nebáť sa prekročiť svoj tieň a dať životu šancu ukázať nám aj nové obzory.
A keďže vyšiel len tohto roku, tak svojich fanúšikov si ten film ešte len hľadá.
Detektívka Velký případ je naopak starina z roku 1960
Napísal ju Jean Laborde, narodený roku 1918, novinár, čo sa venoval parížskym súdom.
Paragrafy treba vedieť ohýbať.
Ako aj v iných oblastiach, aj v otázkach práva a spravodlivosti si idú Francúzi vlastnú pesničku. Kým my máme vyšetrovateľov a Nemci napríklad komisárov, tak vo Francúzsku je to vyšetrovací sudca, ktorý za pomoci príslušníkov polície pátra po páchateľovi.
Laborde však nenapísal typickú detektívku. Je to skôr taký obrátený prípad. Pripomína mi kúsok Dostojevského Zločin a trest. Tam tiež bolo od začiatku jasné, kto je obeť a kto páchateľ. Jasné je to aj nášmu francúzskemu vyšetrovaciemu sudcovi. Len je to tu všetko akési naruby. Bohatá páchateľka podporovaná najlepším advokátom v meste proste stojí nad všetky podozrenia a naopak, verejná mienka priťažuje chudobnej chuderke, ktorú by neľutovali vidieť hoc aj na šibenici.
Teda náš sudca robí čo môže a predsa mu to príde ako donkichotovský súboj s veternými mlynmi.
A zase len autor víri emócie a kto z nás už nezažil, že nad slnko jasnejšie poznáte pravdu a aj tak je všetko málo, aj tak je nad naše sily ju dokázať?
Proste verím, že aj toto krimi by vyvolalo rozporuplné reakcie. Lebo je to viac psychologická dráma, než reálne pátranie po páchateľovi.
Mňa si knižka počkala nečakane, na autobusovej stanici vo Zvolene. A neľutujem, že som po nej chňapla.
Foto: autorka
Celá debata | RSS tejto debaty