Knižná mapa

Málokedy som tak apriori „vysadená“ voči knihe, či message-u, ako to bolo v prípade tejto knihy. Ale táto „celebrita zo sveta autizmu“ dokáže ľuďom poriadne ublížiť. A najhoršie je, že to robí zdanlivo v najlepšej viere.

Psychiatria je v podstate málo prebádaný odbor. Ešte pred pár rokmi sa aj homosexualita vnímala ako choroba a liečila elektrošokmi.

Jozef Bednár je na Slovensku už mediálne známy, so svojím 20-ročným „Majkom“, s ktorým vraj dokázal nemožné.

Trochu máte z toho nešťastný pocit, že svojho 20- ročného syna predvádza ako nejakú cvičenú opičku a ani v 20-ke mu nedopraje kus samostatnosti, ani len vlastného mena bez zdrobneniny.

Sám o knihe Nezmieriteľní autor hovorí takto:

Komu by ste prednostne knihu z čitateľov odporučili?

„Všetkým. Nielen rodinám s autistickými či inak zdravotne znevýhodnenými deťmi, ale aj takzvanej zdravej populácii. Aby lepšie chápala, čo prežívajú rodiny, ktoré nemali pri svojich deťoch toľko šťastia na ich dobrý zdravotný stav a aby ich prijala v sociálnej komunikácii. Plus aby tá „šťastnejšia“ časť spoločnosti bola vďačná za dary zdravia, ktorým sa jej a jej blízkym dostalo.“

Pán Bednár si vlastne založil blog aby mohol prezentovať to svoje obrovské nešťastie a veľký kríž.

A v tejto svojej v poradí už tretej knihe zozbieral svedectvá rovnako „nešťastných rodín“, ktorí čelia veľkým výzvam, ktorí bojujú ako levy o svoje deti, aby im vybavovali špeciálne škôlky, školy.

Jedna matka šokovala vyjadrením, že by chcela, aby jej autistické dieťa umrelo 5 minút pred ňou.

Súčasťou knihy je aj nejaký amatérsky slovník zo sveta autizmu, nájdete tam PAS, Asperger, vysoko aj nízkofunkčný autizmus.

Nevedno však, odkiaľ autor čerpal a ako si tú laickú skladačku napokon poskladal.

Aspergera definuje takto:

„Aspergerov syndróm – ochorenie charakterizované abnormalitami v sociálnej interakcii, komunikácii, pohybovou neobratnosťou a prítomnosťou úzko vymedzených záujmov, repetitívnych a stereotypných vzorcov správania. U ľudí s AS však nie je prítomné intelektové zaostávanie ani narušený vývin reči.“

Na autizme je asi najväčším problémom, že jediným slovom zachytáva obrovské spektrum ľudí. Od tých čo nerozprávajú a nepremýšľajú, až po géniov, ktorých obdivujeme z učebníc histórie.

A omylom, aký aj Bednár rozširuje, je namýšľať si, že autizmus je nejaká novodobá „choroba“, ktorá sa v súčasnosti šíri ako mor, no v minulosti vlastne ani nebola.

A potom sa mamky boja očkovania, pesticídov, aj umelej hmoty, lebo možno, snáď by mohli zapríčiniť aj ten obávaný strašiak menom Autizmus.

Ďalšou chybou je rozprávať o chorobe.

Ak sa dieťa narodí bez rúk, či nôh, tiež nehovoríme o chorobe bezrukých a beznohých.

Autizmus sa rovnako vyvíja už pred narodením, teda nejedná sa o žiadnu chorobu, ako napríklad chrípka, čo môže kadekto chytiť aj sa z nej vyliečiť.

Ďalším nemilým atribútom Bednárovej definície je abnormalita. Teda vlastne tvrdí, že tie decká sú nenormálne, lebo 1% populácie je podľa tohto pohľadu nenormálne a obrovská trauma pre celú rodinu.

Bednár stretáva počas svojho putovania aj ľudí, čo vnímajú autizmus ako dar, no sám sa s tým nijako nestotožňuje.

Teda kniha Nezlomní je akousi bútľavou vŕbou rodičov, o autistoch prakticky bez nich. Síce ich vidíme na fotkách a občas odpovie nejaký Asperger na nejakú banálnu otázku, no apriori sa o ich pohľad autor nezaujíma.

Je to akoby sa spolok rodičov rozhodol propagovať nahaté fotky svojich maloletých detí s akousi falošnou ilúziou, že tie deti azda nikdy nevyrastú a nikdy to celkom nepochopia.

A takéto „populárnonáučné knihy“ od laikov majú práve ten potenciál ublížiť, zhadzovať, znechutiť človeka, čo sa môže cítiť ako bremeno pri toľkých a tak nešťastných rodičoch.

V kontexte tejto knihy by mohlo znieť ako happy end, že moji rodičia už opustili toto slzavé údolie a nemusia sa viacej a nekonečne trápiť so svojím „nenormálnym dieťaťom.“

Najhorší prípad, ktorý však Bednár nespomína, bola matka, čo spáchala aj so svojím autistickým dieťaťom samovraždu. Zrejme nenuniesla ten tlak a biedne vyhliadky, aké načrtáva aj táto kniha.

Zo strany rodičov má pritom knižka dobrý ohlas, dokonca sa aj vydala z finančnej zbierky.

No ak nepatríte do kategórie šťastne normálnych, radšej sa nad knihou netrápte a čítajte radšej niečo naozaj osožné.