Knižná mapa

Neplačem a neskuvíňam

nemodlím sa k škriatkom, vílam

Neochvejne vzpínam krídla

a môj démon odpočíva

Ľud sa desí, panikári

nákazu ti vidí v tvári

So strachom zatvára brány

stavia si tam barikády

No neplačem, neskuvíňam

neženie ma nikam pýcha

Nestresujem, s láskou trpím

hranicu, čo zas nás delí

Ľud má nervy, samé hádky

Osady testujú hliadky

vojenských samaritánov

Boháčom sa prázdni válov

Ja neplačem, neskuvíňam

Bieda bola, bieda býva

Za pár drobných chleba kúpim

a stránim sa hlúpych ľudí

(Renáta Montmartre Bogdáni)

Ilustračné foto:autor.

V tomto blogovom článku vám nesebecky predstavujem niečo z vlastnej tvorby. Ako autor bez sponzorov a bez nadštardandných príjmov som prijala ponuku vydávať knihy elektronickou formou. Na stránkach Greenie knižnice, ktoré nájdete pod linkom greenie.elist.sk mi vznikli 3 samostatné a 3 komunitné zbierky.

Posvieťme si aspoň na tú poslednú: je to v poradí 150-ta kniha a prispelo do nej až 30 autorov priamo z knižnice aj sympatizantov. Zbierka má názov Ešte včera to fungovalo a ako všetky komunitné zbierky, nájdete ju v sekcii odborné.

Zakladateľom a vedúcim tohto neziskového projektu je Stanislav Hoferek. Väčšinu autorov tvoria mladí autori, no postupne sa do knižnice zapája stredná aj staršia generácia. Zväčša ženy, neviem prečo máme v dnešných časoch ku literatúre bližšie než muži. No zrejme to bude súvisieť s nezištnosťou celého projektu.

Na knižnici je obdivuhodné aj to, že celé toto naše korona-šialenstvo sa snaží vyvážiť. Vyvážiť inými myšlienkami, humorom. A zrejme nič prekvapujúce, že najviac humoru majú práve mužskí autori.

Nedá mi nespomenúť súčasnú prehlbujúcu sa ekonomickú krízu. Kniha je v týchto napätých časoch zrejme to posledné, na čo vydesený občan myslí a na čo by bol ochotný vynaložiť nejaké to euro. To však vedie až k existenčným problémom tých mála ľudí, ktorí sa písaním a vydávaním slovenskej literatúry u nás živia.

Práve preto, ak len trochu môžete: kupujte slovenské knihy, podporte našich autorov v tejto neľahkej dobe.