Rozšírenou fámou je, že literatúra by mala obsluhovať dav. Pre deti treba písať rozprávky, pre ženy ženské romány, pre mužov krimi a horrory. Áno, tie žánre majú a aj budú mať svoju čitateľskú základňu. No našťastie, obdobne ako slobodu slova, má umelec aj voľnú ruku ohľadom žánru. A aj taká milovníčka realizmu, akou som, si má z čoho vyberať a skladať vlastný obraz sveta.
Reality show Zámena manželiek. Preplnený účinkujúcimi – matkami na materskej, či bez práce. Divák je skeptický, na čo tam tie ženy vlastne šli? Zjavne len kvôli honoráru. Mnohé nezvládajú svoju rolu ani doma, tobôž nie v náhradnej rodine. Utekajú, plačú a duševne sa rúcajú priamo pred kamerami.
A odborníci na castingu si tie ženy vedia nádherne zaradiť a skombinovať. Tak sa žena, čo sa zrejme narodila s handrou v ruke, ocitá v dome, čo sa rozpadá a špiná sa nie stiera, ale krája. Minimalistku desí preplnený dom s množstvom detí a smetí.
Tá zámena minimalistky s maximalistkou bola nezabudnututeľná. Stokilová Mini žena bývala v prázdnom byte s holými bielymi stenami a svojím hysterickým jedináčikom. Maxi žena štandardnej postavy vychovávala viacero detí a mala preplnený dom.
Aj ja mám problémy s mierou. Vecí mám priveľa a ďalšie maximalistky ma zavaľujú vrecami ďalších vecí. Niektoré už človek musel vyslovene odmietať, ak sa celý deň nechcel hrabať v hromade handier….a mal záujem sa v byte aspoň akotak pohybovať. No rozdiel medzi mnou a tou Maxi ženou je v tom, že ja som si ten problém uvedomila. A od toho momentu osvietenia pravidelne triedim a vyhadzujem. V byte to bolo aj návalovo 30 tričiek za deň. A pár mojich minimalistických priateľov som vyslovene preferovala. Ukazovali mi cestu, po ktorej som sa rozhodla kráčať. Nie však až na samý koniec, lež k nejakému zlatému stredu, kedy byt prestane pôsobiť preplnene a stiesnene, no nebude ani ako v návale po nebožtíkovi.
Tieto protagonistky reality show si však svoj problém evidentne neboli schopné uvedomiť. A tak trpeli, obe! Pre Mini ženu to musel byť neskutočný šok, hlavne ak sama túžila mať byť sterilný a denne vytretý. Ako v amoku zhadzovala zo skríň desiatky lapačov prachu – plyšákov pod nechápavým dohľadom pána domu.
Maxi ženu frustroval prázdny byt, holé steny, decko, čo sa s jej pomocou nechcelo nechať obliecť, ani okúpať.
V tejto mizérii sa sústredila na to jediné, čo mala rada: išla aj s náhradným mužom nakupovať. Kúpila mikrovlnku, ktorú rodina vôbec nepotrebovala a malinký obraz, ktorý veľa na estetike nezachránil.
Maxi žena bola aspoň po návrate domov šťastná. Mini ženu však chytal ďalší amok. Zúrivo sa vrhla na upratovanie, obrázok letel do koša, mikrovlnka nazad do obchodu.
Blogeri sú lepší v tom, že sa nad vlastným správaním aspoň zamýšľajú. Barbora Šedíková vytrvalo vedie blog Minimalizujem preťaženie.
Rok 2019 vyhradila výzve Rok bez nákupov a na mesačne báze rekapitulovala, ako to zvláda, ako jej nové veci dávajú aspoň priateľky a niečo si aj sama šije.
Rok 2020 venovala projektu Renesančná žena. No výzvu jej skomplikoval koronavírus plus píše myslím bakalársku prácu ako študentka histórie. Teda má čo robiť v tom svojom minimalistickom svete.
Už som spomínala, že zbieram. Veci majú pre mňa nielen finančnú, ale najmä estetickú a citovú hodnotu. Ono pre zberateľa sú najväčšou hrozbou jeho najbližší. Ak tomu sami nerozumejú a nerešpektujú, vyhodia vám občas celú zbierku do kontajnera s argumentom: lapalo to prach!
No knižky – tie si dovolil likvidovať môj otec. Podkuroval s nimi počas dlhých zimných večerov. Takto som spred kozuba zachránila Adyho zbierku básní a aj mnohé staré, zrejme aj vzácne kusy.
Tí, čo prepadli takejto vášni, by zrejme mali bývať sami. Alebo aspoň s dostatočne tolerantnými partnermi, ktorí im ich zbierky nebudú vyslovene ničiť a vyhadzovať na oči.
Selektovať knihy je tiež ťažké. Minule som chcela charitatívne podporiť knižnicu v Bidovciach – malá obec na východe Slovenska. Prehrabala som sa desiatkami kníh, až som sa bola ochotná vzdať jedinej: Jack London: Hnedý vlk. Nie že by to bola zlá kniha, práveže je skvelá, no mala som ju dvojmo, teda dúfam, že zaujme aj čitateľov v ďalekých Bidovciach.
Psychiatri majú škatuľky prakticky pre všetko. Či ste nutkavý upratovač, čo v záchvate práce vyhodí do kontajnera aj peňaženku s celou výplatou, alebo škrečok, v ktorom byte sa už ani nedá žiť, lebo haldy kníh preťažujú aj nešťastný klavír, čo pod ich váhou vyslovene trpí, dali by vás do rovnakej kocky: OCD. Obsedantno kompulzívna porucha osobnosti. Obsedant = nutkavá, lebo niečo v mysli človeka až núti konať práve tak a nijako inak.
Prekvapuje vás, že hudba má odpoveď aj na tieto zvláštnosti? Mňa vôbec nie:
Celá debata | RSS tejto debaty