V literárnom nebi zažiarila ďalšia hviezda.

11.5. zomrel v Prahe vo veku 89 rokov mimoriadny spisovateľ, cestovateľ a etnograf Miloslav Stingl. Rozlúčka prebieha vďaka koronadobe len v úzkom rodinnom knihu. A snáď dovolíte pár slov k odkazu pána Stingla.

Možno ešte pamätáte na pohreb Karla Gotta – štátny, tuším 20 000 návštevníkov.

Písanie nie je tak populárne, ako spev. A tak to vyznieva mimoriadne symbolicky, že velikána literatúry faktu pochovávame podľa presne opačného scenára, než národného speváka.

Literatúra faktu je mojou srdcovou záležitosťou. Ak píšeme len pravdu, niet toľkého priestoru na zahmlievanie. A po napísaní ani nie je možno kľučkovať, či sa vyhovárať, ako sme všetko mysleli úplne inak.

V rozhovore pán Stingl bez akéhokoľvek hnevu opisuje, ako bol v detstve šikanovaný. Dokonca spomína, že to bolo dobré, že sa tak dokázal obrniť už od detstva a prežiť život „šťastného blázna“.

A tento postoj dokáže dodať silu a nádej aj všetkým ostatným, ktorí sú z akéhokoľvek dôvôdu nechcení a odstrkovaní. Majú šancu pochopiť, aká sila tkvie práve v izolácii. Ako sa dá krásne kráčať svojou vlastnou a jedinečnou cestou namiesto toho, aby sme sa celý život nechávali unášať životným prúdom priemernej šedej masy.

A komunizmus, ktorý nám teraz akosi programovo deklarujú za obdobie temna a neslobody, dal tomuto cestovateľovi pas a možnosť precestovať 150 krajín, naučiť sa 17 jazykov. (Komu z detí divokého kapitalizmu sa o tom môže čo i len snívať?)

https://art.ihned.cz/c1-66762980-zemrel-slavny-spisovatel-cestovatel-a-etnograf-miloslav-stingl?fbclid=IwAR3G53-G52rfz0N4ynQAHQdjuPGNxnjxZSQpKIN1l-h97MJCx6GU50yPK6w

 

No jeho cestovanie skôr môžeme nazývať spolužitím, keďže indiánsky kmeň si ho zvolil za náčelníka, v Papui mu zase zostrojili dedinskú svadbu. Primitívne kmene dokázali prijať a oceniť toho, koho vlastní spolužiaci nedokázali.

A navzdory všetkým lákadlám šíreho sveta sa vrátil do rodných Čiech, lebo to tak chcel.

Rozlúčková pieseň od Desmodu sa lúči kvetom:

 

 

 

 

Dám ti na cestu poslednú

Kamenné ruže, čo nezvädnú,

Nech ich plnú náruč máš.

 

 

Lindsay Clancy. Skončí za vraždu svojich troch detí vo väzení?

19.08.2026

Real crime je nehynúci námet. Zločin tu bol aj bude. A kým vlani sme ešte pozerali len dokumenty, teraz sú tu už živé vysielania priamo zo súdnych siení. Priznám sa, som frustrovaná. Jednak z tých komentujúcich, ktorí sa neobťažujú čítať viac, než názov a kategóriu. A potom si často hovoríš, že načo a komu to tu vlastne píšeš? Ľuďom tiež môže vadiť, že [...]

Zlatokopky, ktorým sa nezadarilo

18.08.2026

V rozprávkach sa honosnou svadbou všetko končí. Zvyšok sa odbije jedinou vetou: A žili šťastne, až kým nepomreli. Škoda, že realita nebýva takáto jednoduchá. Láska ide cez žalúdok? A vieme byť šťastní aj s prázdnym bruškom? Lepšie je nájsť si chudobného fešáčika, či bohatstvo zmaže všetky naše pochybnosti? Dve dámy, ktoré sa ocitli za mrežami, majú toho [...]

Organizácia výletu je kľúčová

03.08.2026

Je leto, prázdniny, ako vraví aj známa pesnička: všetci niekam chodia. Organizujú sa festivaly, čundre, či túry. No hlavne aby sme sa v zdraví vrátili k našim blízkym. Americká rodinka podcenila horúčavy 5 rokov starý prípad z Kalifornie. Mladý manželský pár vzal svoje ročné dieťatko a psíka a vybrali sa na náročnú túru do požiarom spustošeného lesa. S 2,5 litra [...]