Knižná mapa

O tom, ako si človeka profesia vyberá aj sama a o všetkom, čo sa robí okolo literatúry.

Povolanie – zamestnanie, práca, profesia. Zdanlivé synonymá, no každé znie úplne ináč. Zamestnať sa niečím zvyknú už aj malé deti, len aby sa nenudili. Bez práce nie sú koláče. A kvôli získaniu potrebnej kvalifikácie a profesie navštevuje mládež rôzne odborné školy a prechádza skúškami, atestáciami.

No povolanie má v sebe jadro poézie. Je v tom pocit poslania aj vyššej sily.

Ježiš si povolal svojich učeníkov, aby hlásali Božie slovo.

Johanka z Arcu počula hlasy, tie ju povolali postaviť sa na čelo francúzskeho vojska.

Tragédiou našej generácie bolo, že nám školy vyberali ešte naši rodičia. Prežívali skrz detí vlastné sny a na tie detské akosi nik nemyslel.

Takto som skončila strednú elektrotechnickú, ktorá ma nikam neposunula. Vlastne len vidím na každom kroku, ako sú ženy podceňované. A aj keď teoreticky aj viem, čo sa má s danou vecou robiť, radšej si najmem chlapa, nech mi to urobí.

Voľba vysokej už bola čiastočne aj v mojej réžii. Túžila som po umení, no elektro s umením má ozaj pramálo spoločného. Tak mi výchovný poradca navrhol Management. Manažovať sa dá naozaj hocičo, umeleckú branž nevynímajúc. Plus sme mali v rodokmeni úspešných manažérov, teda sa dalo predpokladať, že som podedila na to aj vhodné gény.

Vtip je v tom, ako sa človek zo života sklame. Ako nám hovorili, že manažér začne niekde na spodku hierarchie a postupne sa prepracuje. No naše firmy ti žiaden kariérny rast neposkytujú. Ich politiku najlepšie vystihuje slogan: vyšťav a vyhoď.

Niekde v tejto mizérii som začala navštevovať miestnu knižnicu a vyhľadávať cielene životopisy slávnych. Viacmenej som podvedome hľadala kľúč, ako sa našli a ako dokázali byť úspešní v tom, čo robia.

Ako ľudia prichádzajú k literatúre je čo človek, to príbeh. Miro K. začal písať až po päťdesiatke. Spoločnosť ho odrádzala, že už je pozde, no nedal sa a teraz má na konte už slušné množstvo vydaných kníh poézie aj prózy, dokonca aj zbierku detských piesní s priloženým CD. Zuzka K. zase začínala už v detstve. Skrášľovala si matematiku aj ostatné povinnosti vymýšľaním príbehov a básní.

Oslovenie, ktoré poteší…

Ja som si čmárala do zošita. Kresba mi celkom šla, bola som kronikárka, nástenkárka.

Lásku k výtvarníctvu som sa pokúšala napĺňať aj štúdiom v dospelosti. Zúčastnila som sa aj amatérskej výtvarnej súťaže, bez väčšieho ohlasu. Celkom som na túto oblasť nezanevrela, nedávno som po mnohých rokoch vzala do rúk štetec a akryl a vykúzlila fialový kvet. Inšpiráciou mi bol veľký červený kvet, impozantné plátno odkukané z jedného filmu. No ako to už v realite býva, po ruke nebolo ani tak veľké plátno, ani karmínovo červená….”kompromisy, to sú krysy”(Elán).

Literatúra sa ukázala ako cesta schodná. Ako smer, skrz ktorý dokážem ľudí osloviť. A recenzie prišli tiež kvázi samé. Prvá recenzia, ktorú som čítala v literárnej skupine ma primäla si s nadšením kúpiť knižku a s veľkými očakávaniami ju začať čítať pod vianočným stromčekom.

Kniha sa ukázala ako veľké sklamanie, recenzentka ako tá, ktorá tomu vôbec nerozumie a cítila som potrebu napísať o tej knihe Pravdu.

Vyvolala dosť veľký ohlas a ďalšiu recenziu, ktorá krok za krokom reaguje na moje slová. No cesta bola našliapnutá.

Postupom času som si plne uvedomila a precítila vlastnú inakosť. Tiež schopnosť analýzy a tlmočenia vlastného pohľadu na dané dielo, či jav.

Neprajníci tvrdia, že mne nik rozumný a normálny knihu do rúk nezverí. Vraj som príliš kritická a nekompromisná. No našťastie nájdu sa aj svetlé výnimky. Či skôr opak je pravdou, knihy sa ku mne hrnú rôznymi kanálmi. Aktuálne došla táto poštou:

Vážim si každého jedného autora, ktorý sa nezľakne nezávislého názoru na vlastné dielo.

Aktuálne mám rozčítaných zo 5 kníh. Niektoré staršie ostali nedočítané, schované bokom. Prednosť u mňa majú najmä súčasné diela. Rada skrz knihu poznávam autora a úplne najradšej si vytváram komplexný prehľad o jeho celkovom pôsobení na literárnej scéne. Veď preto som sa aj podujala na zostavenie jednej biografie. Je to však obrovská zodpovednosť, aj po mesiacoch som len na kdesi na počiatku, pri zbieraní materiálu a fotografií. Na samotné zostavenie biografie musí jednak dozrieť čas, jednak sa poskladať dostatočný súbor faktov schopný vytvoriť ucelený obraz.

A ten môj vysnívaný management? Čas plynie ako voda. Aj človek hľadá cesty, ktoré sú schodné. Tak som súhlasila s poverením založiť regionálnu pobočku umeleckého združenia. Moju vlastnú povahu viacerí vnímajú ako najväčšiu prekážku. A tiež som sa bála, že budem zlá a ako budem s ľuďmi vlastne vychádzať. No sama prax ukázala, že sa to dá. Že tá pobočka mi je ako dieťa, ktorej blaho je mi najprednejšie. Nikdy by som si ani nebola myslela, že raz budem tak liberálnou šéfkou, no našej Gemerskej pobočke sa darí, dokážeme sa preniesť nad vlastné osobné predpoklady v záujme jednotnej lásky k literatúre.

Lebo ako už aj apoštol Pavol správne podotkol: bez lásky nič nie som.

Fotografie: autor