Obľubujem čitateľa, ktorý má vlastný názor a diskutuje. Niežeby lajky nepotešili, ale ak sa nájdu ľudia, čo tvoje myšlienky rozvíjajú o krok ďalej, je to proste dar, na nezaplatenie.
Našťastie pár takých čitateľov aj mám. Pár postrehov, poznámok a otázok sa nájde.
A môžeš-môžeme zase len spolu dumať, že Prečo?
- PREčO musí Snehulienka toľko trpieť? Veď toto už ani nie je život, len boj o holé prežitie. Čo sa to s touto krajinou porobilo?
- Prečo prirovnávame podmienky masového zamestnávania a ubytovania ku koncentráku? To sme už natoľko rozmaznaný národ?
Otázok by bolo! veď sa aj snažím v rámci možností čitateľom odpovedať.
Úloha čitateľa je jasná a liberálna. To skôr pisateľ môže mať krízu identity. To autor musí sám v sebe si ujasniť: prečo, komu a čo vlastne píšem? Aká je moja úloha v spoločnosti?
A som nútená prekúsnuť aj extrémne názory v štýle:
-Ja keď vidím, čo píšeš, mám chuť ťa za vlasy vytiahnuť od počítača!
Lebo naserie! Rozbúri jasné predstavy. Kvalita autora spočíva podľa mňa hlavne v tom, že neodbáča zo svojej cesty. Píše otvorene, k veci, priamo. Zhodí koberec falše a ukáže špinu každodennosti v jej plnej nahote.
Aj keď ostáva sám/sama, ako nespratné decko, čo furt kričí: Cisár je nahý!, riskujúc pritom integritu seba samej, zahŕňajúc samozrejme aj fakt, že sa občas bude mýliť. Že to celkom neodhadne, neprekukne, nespozná všetky javy a súvislosti. Život je proste príliš komplexný mechanizmus na to, aby sme mu v plnej šírke porozumeli.
A len hlupák si namýšľa, že všetko vie.
Ale poznávacím znamením pozoruhodných autorov je, že sa bránia stádovitosti. Nenechávajú sa bez pripomienok a bez váhania zaháňať do košiara davu, kde už ani vlastné životy nemáme pevne v rukách. Kde sa stávame len číslom v systéme s desivou spomienkou na Orwelovu neúprosnú víziu.
Bola som v rodisku, zabaliť pár vecí, čo nám ešte nestihli rozkradnúť. Potešilo, že o knihy záujem nebol. Tie sa museli len pooprašovať a zbierať zo zeme. A ostali aj nám srdcu milé rockové veci.
Nejako takto si lúza váži literatúru….
Došla som odtiaľ v tričku Punk´s not dead. Hodnú chvíľu som mávala dojem, že umieram zaživa. A tento nápis, že ešte nie som mŕtva! a ani sa v blízkej budúcnosti nechystám, má z mojej strany výpovednú hodnotu, ….
Foto: autor
Celá debata | RSS tejto debaty