Možno si to mnohí ani neuvedomujete, ale technika stále napreduje. Zváračov nahrádzajú roboty, pokladníčky v supermarkete nahrádzajú samoobslužné pokladne, vozíčkárov bezpečnejšie CXT, CXT zase ešte bezpečnejšie a plne automatizované…..
Úlohou pisateľa nie je len stroho a bez duše zapisovať aktuálny stav vecí. Veď sami od neho mnohí a mnohé očakávate. Jedni návrhy na riešenia, iní názory, či bližšie vysvetlenie. Ja od kvalitného autora očakávam, aby sa mu téma dostala až pod kožu. Aby vnímal a chápal vzájomné vzťahy a súvislosti. Aby videl krátkodobý vývoj a tak dokázal predvídať aj dlhodobejšie tendencie vo vývine v danej oblasti. Prototypom takého vizionára boli napríklad Jules Verne,či Leonardo Da Vinci, ktorých mnohé vízie sa napokon aj reálne uskutočnili.
Samozrejme, vlastný názor do svojich výpovedí dokážu sformulovať nielen spisovatelia. Aj ostatné umelecké sféry na to majú svoje prostriedky, aj keď menej priamočiare.
Vyslovený individualista Paul Gaugin bol najbližším priateľom posmrtne slávneho Vincenta Van Gogha. Jemu učarovala exotika a pôvodné náboženstvá.
Jeho najväčší obraz a zároveň životné dielo vypovedá práve a ovývoji náboženstva v dejinách ľudstva.
Nadrozmerný obraz má aj veľavravný názov: Kto sme? Odkiaľ pochádzame? A kam smerujeme?
Veľdielo nájdete na ilustráciu aj na wikipédii:
https://sk.wikipedia.org/wiki/Paul_Gauguin
Len ho kúsok premenovali na:
Opýtaj sa, odkiaľ prichádzame? Čo sme? Kam ideme? (1897)
JA aktuálne rozmýšľam v menších súvislostiach. Úloha človeka, povaha a charakter ľudskej práce. Od spisovateľa sa očakáva, aby toho mal veľa odžitého, tak teda žime.
Čitateľovi navrhujem pohodlne sa usadiť do kresla a ak je aktuálne bez práce, môžeme si porovnať zopár pracovných zaradení, ktoré našťastie náš pracovný trh aj reálne ponúka.
Pokladník/čka: Na chudobnom juhu často dohodárska práca, kde si ledva prilepšíte. No ak sa vám pošťastí nájsť zamestnávateľa, ktorý vás zamestná na riadny pracovný pomer, už máte šancu, že namiesto tých 5 hodín natvrdo odsedených v kase sa z tej stoličky občas aj postavíte, vyložíte nejaký tovar, či napravíte regále. Poprípade vám dajú malý ručný paleťák a už ste kvázi vozíčkárka.
Mne sadlo, že ide vyslovene o individuálnu prácu. Máte vlastnú pokladňu, vlastný pás, vlastnú zodpovednosť. Ak si narobíte 20-eurové manko, nikoho iného za to obviňovať nemôžete. No aby ste im predsa len nerozhádzali všetky bankovky, pri väčších transakciách asistuje aj SBS. A reklamácie vybavujú nadriadení.
Zároveň je tá práca pokladníka aj blbuvzdorná. Naťukáte, koľko zákazník platí, pokladňa vyráta, koľko treba vrátiť. Vyrátať na ruku zákazníkovi ten cash by už ozaj nemal byť problém. Ak by ste boli náhodou pomalí, ženú vás samotní zákazníci, ktorí sa často niekam ponáhľajú.
Mne za tie roky účinkovania v supermarketoch ostal určitý tik zamestnanca. Keď vídam tie neupravené regále a tovary až úplne vzadu, kde ich bežný zákazník ani neuvidí, tak tie kartóny automaticky ťahám dopredu a zarovnám. Ako Monk, čo si proste nevie pomôcť…
Ale trend? Prácu štyroch pokladníčiek nahradia štyri samoobslužné pokladne s potrebou už len jedinej zodpovednej osoby, ktorá ohodnotí, či má zákazník nad 18 rokov, prípadne pomôže a poradí.
Vozíčkár/-ka: Práca zväčša mužská, ale zvládnu ju aj ženy. Ideálne je mať už pred záskaním preukazu VZV vodičský preukaz typu B a mať najazdených aspoň zopár kilometrov. Zopár vozíkov VZV nájdeme aj na chudobnom juhu. Zväčša sa nimi prenášajú palety stavebného materiálu, či baly paliva.
Ale najväčšie využitie majú vo fabrikách, kde sú schopné prenášať každým dňom aj tony materiálu vnútri, či aj povonku.
Kurz VZV trvá dva týždne. Končí vydaním preukazu a certifikátu o absolvovaní. Po ňom môže a nemusí nasledovať ďalší týždeň tréningu priamo vo fabrike. Samotné pracovné miesto si vyžaduje ďalšie zaúčanie. Každý vozíčkár predsa musí získať predstavu o tom, aké palety, odkiaľ a kam má prevážať.
Od vozíčkára sa v ideálnom prípade očakáva, že tie palety si bude aj rátať a sponzávať, že vie samostatne uvažovať a mať vo svojej práci určitý systém.
Práca vozíčkára je lepšie platená, lebo prináša so sebou celý rad rizík. Vodič môže počas nevhodnej manipulácie poškodiť samotný náklad, prvky interiéru, akými sú stĺpy, či zábradlia, prípadne aj samotný vozík. Môže fyzické zranenie s prípadným následkom aj smrti zapríčiniť sebe, alebo každému, kto sa pohybuje v jeho najbližšom okolí.
Pre mňa by práca vozíčkárky bola ideálna v individulistickom režime. Ak človek môže podávať samostatný výkon, ako je príklad aj horeuvedenej pokladníčky. Práca v tíme však prináša ďalšie úskalia.
Lebo reťaz je len taká silná, ako jej najslabší článok.
Fabrika je ako mravenisko, kde si každý koná svoju úlohu. Avšak tie úlohy sú vzájomne prepojené. Teda moja práca závisí od toho, aké precovné výkony podajú ostatní. A pracovné výkony mojich priamych kolegov sú priamo závislé na mojom pracovnom výkone. Ak mám problémy ja, má ich aj celý tím okolo mňa. Ak som zodpovedná ja, sú spoluzodpovední aj oni.
Darmo sa budeme o tom aj celé dni hádať.
Vlastne zdrojom všetkých hádok a sporov je priamo tá vzájomná závislosť. Ak budem ja pomalá, zdržujem celý môj tím. Ak sa môj kolega rozhodne ulievať, buď budem ťahať aj za neho, alebo poklesne pracovný výkon celého tímu.
V celom tom, skupinovom fungovaní je najhoršia tá bezmocnosť. Ak vidíš, že ten kolega robí málo, že sa ulieva, ale nemáš na neho žiadne páky. Ostáva ti celý deň sa s ním jedovať, makať na neho. Nepomôže ti krik a plač, ani nič iné. Jedine sťažnosť u nadriadeného na konci dlhého a náročného dňa. A môžeš len dúfať, že s ďalším kolegom bude tá spolupráca o niečo ľahšia a bezproblémovejšia.
Že v čom je vláčik bezpečnejší? On nie je len bezpečnejší, ale aj výkonnejší. Dokáže odviesť viac paliet za sebou tak, že ide dopredu. Vozíčkár vie dopredu odniesť jedinú veľkú paletu. Pri dvoch už musí cúvať. A keby si náhodou zmyslel, že unesie aj tri, tak proste preváži celý vozík a je v keli. (Na margo týchto obmedzení treba podotknúť, že jestvujú aj výkonnejšie vozíky s dlhšími lyžinami, schopné uniesť naraz 4 palety, samozrejme zase len cúvajúc. Počet takýchto veľkých strojov je však samozrejme limitovaný a z dlhodobého hľadiska určite nie práve tento spôsob prevozu považujeme za ideálny.)
No samozrejme aj u vláčika už máme aj automatizovanú verziu. Robotický vláčik ide podľa programu. Neškriepi sa ani neulieva. Ak má odniesť štyri palety z bodu A do bodu B, tak tam tie štyri palety v dohľadnej dobe aj budú. Bez rozbitých stĺpov, bez zrazených chodcov a cyklistov sa bezpečne dopravia na miesto určenia.
Čím dlhšie som v Bratislave, tým viacej si uvedomujem, že najslabším článkom celého procesu je samotný človek. Mylný a domotaný. Závislý na drogách a alkohole. Či jednoducho lenivý a neschopný robiť prácu, aká sa od neho očakáva.
To máš pravdu a drž sa toho, tak ako ja. ...
skr si myslím, že netreba pokrytecky chváliť ...
Pomaly začínaš chápať rozdiel medzi významom... ...
niekto tiež nespí?....Medzi fantáziou a konšpiráciou... ...
Buď si spokojný so svojou skvelou správou. ...
Celá debata | RSS tejto debaty