Nepomer neprospieva

7. decembra 2020 18:34, Prečítané 1 966x, rmontmartre, Spoločenský komentár, Texty piesní

Stále platí nadbytok tém a z toho plynúca selekcia. Ostáva držať sa načatej témy a odpovedať konkrétne na každodenné problémy čitateľov , tentoraz vzťahové.

Ono navzdory všetkým chorobám a poruchám osobností všetci túžime mať lásku a „veci s tým súvisiace“.

Samota bolí, na Vianoce dvojmo. Ak všetci chystajú darčeky a prekvapenia pre svojich blížnych a vy nemáte pre koho, čo s tým?

Na univerzite som písala marketingový plán sprostredkovateľskej spoločnosti. Osamelým ľuďom mala ponúkať na pár hodín spoločnosť na návštevu kina, divadla, reštaurácie, či inej spoločenskej udalosti. Aby sa dotyčný/ná necítil/a osamelý/á ako kôl v plote.

Na otázku, kto by toho spoločníka robil, som odpovedala: spisovateľ.

Učiteľka moju víziu rýchlo zmietla zo stola: Ja takého jedného spisovateľa poznám a s ním by ste na večeru nechcela ísť!

No paradoxne tento nápad sa mi stále ľúbi. A ikeď zatiaľ len nádejná spisovateľka a blogerka, no viem si celkom jasne predstaviť, že by som osamelému človekovi, nezávisle od pohlavia, robila na pár hodín spoločnosť. A nebažila by som ani po tučnom honorári. Postačila by tá večera, či vstupenka do múzea, galérie…..

No samozrejme, pár hodín v živote je zúfalo krátka doba.

Treba si však uvedomiť, že tú osamelosť nosíme vo svojom vnútri. Je to systémom nášho mentálneho nastavenia. Aj ja sa často a za akýchkoľvek situácií cítim sama. Lebo môžu byť kol mňa davy, ale ak ma nik nevidí, nevníma, nestará sa, budem sa cítiť osamelá, ako ten už spomínaný kôl v plote.

Ďalšou chybou by však bol vzťah plný kompromisov, s človekom, s ktorým je to len trápenie, ktorý človeka deptá fyzicky, psychicky, finančne, či aj z každej stránky.

Kľúčom k šťastnému životu môže byť jedine sebaláska. A krásne to funguje. Ak som sama so sebou v poriadku, ak o seba dbám, vyžaruje zo mňa akási vnútorná harmónia a ľudské teplo, aké ľudí priťahuje. Naopak ak upadám na duchu, ešte aj ľudia ma opúšťajú, akoby sa báli, že ich stiahnem do svojho vlastného pekla.

Ale čo ak mám dlhodobé problémy, no navzdory všetkému túži mať po boku chlapa? Vtedy je dobré vedieť si správne vybrať.

Ak už ani sama sebe nerozumiem, ako môžem očakávať, že niekto de facto cudzí, mi bude rozumieť a bude mi v mojej mizérii ešte aj nápomocný.

Ja razím cestu: ak mám problém ja, maj ho aj ty. Budeme si kvit. Nebudeš na mňa mať nereálne očakávania. Lebo proste budeš vedieť, že mozog nie je dokonale fungujúci stroj…a občas naň proste zaľahne čierno-čierna hmla…..

Lebo darmo by môj vyvolený žiaril ako slniečko, bol milý, chutný, na zahryznutie, ak mu raz nie som súdená, tak bude svojím zjavom obšťastňovať iné.

A parfrázujúc slová mojej kamarátky, zase len z univerzity: Ak ti raz nesadne Popoluškina črievička, darmo si budeš aj z nohy odrezávať, ono to fungovať NEBUDE!

Preto by sme si mohli v prvom rade dovoliť ten luxus, byť úprimný k sebe aj k okoliu. Trebárs aj nápisom: Why be Normal?

Čo inzerátom typu Hľadám svojho Monka.

Každé vreco raz nájde svoju záplatu, tak hlavne nezúfajte priatelia.

Čiernobiela

Zuzana Smatanová

Neviem či sa so mnou niekto

O môj smútok podelí

Stačí spolu byť len chvíľu

Kým nás smrť nerozdelí

Chcem sa zriecť dní čo mám

Keď chvíľu smiem byť s Tebou sám

Nevieme si prísť už na mená