No nie je ten život hrozný? Keď už sa akurát aklimatizujem na život mimo fabriky a more blata navôkol, tak mám zase nastúpiť a ťahať 8,10,12,13…nekonečné množstvo monotónnej práce v továrni, čo je sama ako malé mestečko. Pred tým však povinné očkovanie, bez čoho v dnešných časoch človeka už ani do práce nepustia.
V malej milej Tornali sa testuje na dvoch odberových miestach. Jedným z nich je budova bývalej pohotovosti. Vlastníci susedného domu sú, zdá sa, zo zatarasenia vlastného vchodu čakajúcimi na testovanie už bezradní…..
„Toto ne je testovacie parkovisko!“, píše sa na bráne rodinného domu.
A ďalšou možnosťou je mobilné odberové miesto pri ordinácii Mudr. Slezáka. Toto miesto ma zaviedlo na Mierovú ulicu a donútilo cvaknúť pár záberov.
Lebo toto nemám rada! Toto už dlhodobo nemám rada! Ako si šliapeme po vlastnej minulosti. Ako búrame malebné budovy, čo mali svoju minulosť a z ktorých dýcha krása zašlých vekov, aby sme ich nahrádzali sterilnými betónovými krabicami.
V zajatí betónu….
O čo je táto zbierka krabíc krajšia a esteticky pôsobivejšia?
Začínam podozrievať Tornaľu, že ani nemá hlavného architekta. A ak má, tak zrejme je mimoriadne priaznivo naklonený investičným skupinám, na úkor histórie aj krásy.
Zrejme je nás zúfalo málo, tých, čo ešte milujeme históriu a vidíme význam v záchrane historických budov. Oni nám ich namiesto záchrany jednoducho a nekompromisne búrajú…..
Pritom fotografovať, či natáčať na týchto miestach má neskutočné čaro. Poskytuje autenticitu a ducha,…..dáva ten správny melancholický feeling.
Onedlho zmiznú aj posledné ostatky Domu duchov.
Fotografie: autorka.
Minule som vám dala József Attilu. Ďalší maďarský básnický velikán Ady Endre, tiež opisoval krásu úpadku, odchádzajúceho a míňajúceho sa….
Én a halál rokona vagyok,
szeretem a tünö szerelmet,
szeretem megcsókolni
azt aki elmegy.
-*-*-*-*
V mojom preklade:
Som príbuzný smrti,
milujem míňajúcu sa lásku,
milujem pobozkať
tú čo odchádza.
Celá debata | RSS tejto debaty