Naše životy idú svojimi ,vo hviezdach už dávno napísanými, chodníčkami. Pre poľskú hudobníčku som vybrala a dotvorila dvojo z mojich nespočet textov. Zvolila som tie, čo už od písania majú vlastný rytmus a v mojej hlave to boli vždy skôr piesne, než básne. A včera na bratislavskom hrade som urobila nespočet záberov z punk happeningu. Žiaľ, mobil dosluhuje, dnes tam ani jediné foto z akcie nie je………
Vtipné je, že táto moderná doba núti ľudí robiť všade samé selfie, videá a fotografie. No niekde uprostred tohto kolotoča som cca pred pár mesiacmi pochopila, že síce si urobím zopár záberov, dokonca video, no najdôležitejšie je dokázať precítiť – chvíľu, akciu, atmosféru. Tým večným fotením a nekonečným online bytím, akoby sme tak kúsok zabúdali byť len jednoducho prítomní.
Teda včera večer, bratislavský hrad. Došli sme ešte pred zotmením. A urobili dobre! Nekonečný rad tiahnúci sa pod hradom okolo ôsmej nás v tom jednoznačne utvrdil.
Vždy som vedela, že punku sa na Slovensku darí, ale že až natoľko, o tom sa mi ani nesnívalo.
-Došlo na mrte ľudí a užijú si to! – komentoval stále sa rozrastajúci zástup jeden z divákov.
Ďalší mal info ešte konkrétnejšie – Predala sa tisícka lístkov a navyše nejaké VIP vstupy.
Naživo som videla ikonickú tvár z TV obrazovky. Dokonale nalíčená, perfektne učesaná, v koženke, ako masy ďalaších. Na meno si nespomínam, musí sa znova vrátiť na obrazovky, znova niečo odmoderovať, ináč si ju proste nedokážem zaradiť.
Punk feeling je jednoduchý a priamočiary. Oni proste nepotrebujú moderátorov, predstavovanie, navnadenie.
Ventil si proste stúpne na pódium a začne hrať. Veselo a nenútene, niečo, čo identifikujem ako ska punk. Zahrali aj môj milovaný Vidiek – Môj svet je vidiek,….tu ešte vždy v lete lieta chrúúúst…..Sexy Simona na dychovom nástroji parádne hrá….
Potom dlhá, predlhá pauza. Na pečené klobásky, na pivá, no hlavne na absorbciu toho nadšeného davu. Plno koženiek a bagančí, podaktorí chalani číro, podaktoré babenky parádne punkové kreácie.
Ja som zvolila červené bodkované ponožky s balerínami. Baganče, čo som mala s anglickou vlajkou, sa mi už dávno rozpadli, nové som napochytre nenakúpila.
Moje Punks not dead tričko sa párkrát už blyslo na sídlisku, no tu bolo, ako ryba vo vode. Pod koženkou, čo som splašila čírou náhodou v časoch, keď sme manželovi zháňali novú koženku, čo by mu bola. Proste už nie sme štíhli ako prútiky a kožené vychytávky sa nám stále ťažšie zháňajú.
Zažila som nejeden punk happening na východe, ale zónu A naživo až včera večer. Zahrali plno notoricky známych piesní Bratislavské dievčatá- Lucia- Nebuď hlúpa- Pakáreň- Puf a Muf…..Chleba je drahý a ešte aj vzácny! Nechali si ho na samotný záver.
Koník prekvapil, ukázal, aký je ikonický showman, z čoho mu ani roky nič neuberajú.
Tak oddaného speváka, čo vykročí do davu, ako na mólo, aby sa skvel nad našimi hlavami ako bielo sa skvúca socha slobody, som naživo videla, zažila, po prvý krát. Tie jeho trhané groteskné pohyby mi pripomínajú ikonickú punkovú postavu Sida Viciousa a už proste viem, prečo asi dostal tú prezývku, že Koník.
Za bubnami Vajíčko. Gitarista, čo aj spieva, má sexappeal na rozdávanie. Meno mi zase vypadá —ja sa za tie mená raz zastrelím :D…..
No najprekvapujúcejšia je tá bezprostredná átmosféra. Nik sa nebojí Covidu a vecí s tým súvisiacich. Sme k sebe tak nebezpečne blízko!
Jedna ma chytá za ruku, ďalšia za plece. Adela si so mnou zatancuje, jej ruky sú hebké a mladé, vlasy nespratne kučeravé. S Luciou sa zoznamujeme pri stánkoch s občerstvením.
Mladí nás volajú na after párty do Randalu. Netuším, kde je Randal, no asi dakde blízko. Oni idú pešo. Môjmu mužovi sa však nechce. Natoľko sa nechce dať unášať davom ani chvíľou. Ja by som šla, hocikam, s ľuďmi, čo nás spája rovnaká láska k punku.
Nočné spoje spoľahlivo odvážajú naše unavené staré kosti….
A odteraz Milujem piatky.
Celá debata | RSS tejto debaty