Knižná mapa

Voľne pokračujeme v téme banalizácie zla, ktorá dokáže zdevastovať duše jednotlivcov aj celých komunít. Milan Ondrík vo filme Nech je svetlo (2019) strháva masku zdanlivo idylického vidieckeho prostredia.

Čítate komentáre na stránke čsfd? Naozaj to tam často vyzerá, akoby len hejtovali pre hejt samý, no pri tomto filme som našla aj relevatný komentár:

Enšpígl /*****/

„Absolutně nejlepší Slovenský film co jsem zatím viděl. Moc se mě líbilo líbilo postupné gradování atmosféry a i to nenápadný zlo, kolikrát schovaný za jeden záběr (např. : policajt řekne synovi ahoj – v kontextu té situace ). Slovensko jak já ho vidím je skvělá země, ale to nahnědlo tam v sobě bohužel má větší než u nás, protože jinak by se čistokrevný nácek Kotleba v životě nemohl dostat do parlamentu a tenhle film tepe do živýho a nešetří Slováky na jejich bolavém místě. Farář pod laskavým a ustaraným výrazem bestie největší. Dusno, hodně velký dusno jde z tohoto v zimě odehrávajícího se příběhu. Já opravdu smekám před Markem Škopem, jaké téma si vzal a jak skvěle ho zpracoval.(07.11.2020)“

A súhlasím. Tento film pitve tak nástojčivú a nijako neriešenú tému, akou je radikalizácia našej spoločnosti.

Csongor Kassai stvárňuje zdrveného otca, ktorý prišiel o jediného syna

Milan Ondrík otca zdanlivo idylickej rodiny Ďurišovcov.

Film nádherne ukazuje, ako to pozlátko, na ktoré sa všetci hráme, prekrýva aj najťažšie hriechy.

Filmári už tradične radi používajú okrídlené a vzletné frázy. „Buď svetlo“ si prepožičali z Biblie z kapitoly o stvorení sveta.

Čongor Kassai zase pri pitvaní príčin samovraždy svojho jediného syna čelí zomknutosti páchateľov: Ja viem, že kto nie je s nami je proti nám….-skúša prelomiť mlčanie mladého Ďuriša.

Dedinské prostredie prekryté snehobielym snehom zakrýva desivé zverstvá.

Tento film mi trpko pripomenul rodisko, kde som do omrzenia počúvala, aká sme „najkrajšia dedina“. Len ja som cítila ten ustavičný zločin a rozklad, až som mala dojem, že radšej sa zabijem, než ostať naďalej žiť v tej biede a mizérii.

Paradoxne na mňa mnohí nevedia zabudnúť a z času na čas odpovedám na vždy rovnakú otázku: Kedy prídeš domov?  Odpovedám však stále rovnako: JA tam už  žiadny domov nemám.

Film je akýmsi vytriezvením. Od vzletných fráz k bezútešnej realite. Kde ti ani polícia nepomôže, ani cirkev nepodrží.

Čím hlbšie trojnásobný otec v stvárnení Milana Ondríka pátra po skutočných príčinách a previneniach, do ktorých sa jeho najstarší syn namočil, o to viac si štve proti sebe celú jednu komunitu.

Zlo prelezené všade, avšak pozlátko zdanlivej zbožnosti ostáva oslepovať. Aspoň na fare pokryteckého mladého farára, ak už aj nie u Ďurišovcov, ktorých táto kríza postupne zomelie.

https://www.csfd.sk/film/669956-nech-je-svetlo/prehlad/