Knižná mapa

Karolína bola promovaná zoologička. S vysokoškolským diplomom umývala slonom nohy a chodila sama do vlčieho výbehu „aby si budovala vzťah s vlkmi“.

V to ráno už bola pár dní chorá a slabá, lialo a ona mala chuť s tou prácou skončiť. Avšak premohla sa a šla. Najslabší člen svorky ju odrovnal, aby si šplhol v hierarchii….

Vadí mi nanútený optimizmus. A premilé slová zakrývajúce aj najtemnejšie myšlienky.

A náš život nie je o nič krajší ani humánnejší, než ten vlčí.

Aj my máme svoje hierarchie. Jedni sa šplhajú aj cez mŕtvoly smerom hore, kým ďalším ostávajú len omrvinky, krv, pot a rany.

Prijmú ťa, keď si za potreby, kŕmia ťa prázdnymi frázami Prosím – Ďakujem – Ja za nič nemôžem —aby ťa z času na čas odkopli, ako prašivého psa.

-Renátka, si len slabá žena, my pre teba už nemáme prácu.

…

-A uznaj sama, bolo by to nespravodlivé, keby sme si ťa nechali ….oproti všetkým tým, čo podávajú 100%-né výkony.

-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*

Mladé dievča sa pýta šéfa na hierarchiu. Odôvodňuje ho vekom. Vraj tiež bol mladý a začínal zdola.

Pýtam sa ho na vek, má 46. A robíme pod ním štyridsiatnici, päťdesiatnici, až do 60, či viac. My sa kedy dostaneme niekam vyššie? V 146? či v 666- tom roku?

Ďalšie líderky majú 26 – 20….už čakám, kedy mi niekde predstavia 16-ročnú manažérku. Veď aj tá by vedela byť rovnako krutá a bezcitná, s medom na perách –Prosím- Ďakujem- Ja za nič nemôžem.

Po fajronte z kníhkupectva prechádzam prázdnym nákupným centrom. V kúte drieme mladík na batohu, pred vchodom čupí ďalší pod dekou….pod pouličnou lampou sa krčí s holým zadkom prepitá zrúda —v ďalšom kúte matrace a paplón, pod nimi čiapka a kdesi v hĺbke ľudské teplo.

Od nich už ani tú drinu nikto nečaká, len nech zomrú.

Manažéri v teple rátajú zisky.

Sedia na svojich stoličkách, lebo sa narodili so zlatými hrkálkami na prste.

Obdivujeme Americký sen a nevidíme, ako bohatli na vyvražďovaní Indiánov, či trhu s otrokmi.

Obdivujeme vyspelý západný svet Francúzska, či Veľkej Británie a zase len nevidíme biedu ich kolónií —utrpenie v Indii, či detskú prácu v Afrike.

Čítame kopu oblbujúcich rozprávok, no len sem tam niekto siahne po faktografii.

A ak už predsa, tak sa vyžívajú vo vyvražďovaní Židov —biografie Holokaustu majú samostatný regál a tešia sa mimoriadnej obľube.

O čo je ten vlčí život horší? No o nič. Aj tam sa Alfa samci a samice majú skvele a tí najnižší z hierarchie proste končia —nie je ich treba —ako ani nám všetkých tých bezdomovcov, narkomanov a zúfalcov.