Knižná mapa

Plodní autori bývajú často obľúbení. Ľudia majú radi série. A v tomto predvianočnom čase sa ledva vedeli dočkať, kedy výjde ďalší Dominik Dán, ďalší Neuer, či Minier. Lebo od každého z týchto autorov už vedia, čo môžu očakávať, čo sa týka, obsahu, rozsahu aj prebalu. A nezabúdajte aj na určitú formu snobérie: 10 zväzkov rovnakého vizuálu pôsobí na poličke predsa len krajšie, ako rovnako 10 zväzkov od plodného autora, kde sa každý líši.

Stanislav Háber má s týmito vyššie spomínanými autormi spoločnú plodnosť. Avšak nedokážeme jeho tvorbu jednoznačne zaradiť. Na Hábera sa akosi nik nedočkavo nepýta. Že kedy vydá v poradí už trinástu, či ani netuším koľkú zbierku o láske, prípadne kedy príde s ďalšou brožúrou o smrti Štefánika, kedy nás prekvapí ďalším románom, či zbierkou poviedok….

Prebal korešponduje s názvom diela.

Príbehy nielen z inej hviezdy vyšli v roku 2021 vo vydavateľstve Pars Artem za pomoci Fondu na podporu umenia. Samotný fond aj punc vydavateľstva by mali byť určitou zárukou.

Prebal si vzala na starosť riaditeľka spomínaného vydavateľstva Zuzana Kuglerová. Oproti mnohým predošlým Háberovým knižkám nás poteší tvrdá väzba a profesionálne spracovaná obálka.

Aj názov je fajn, veľa napovie o samotnom obsahu.

Čitateľovi sa do rúk dostáva zbierka prozaických textov. Tie texty sa pohybujú v tak širokej rovine, až ani nie je celkom jasná a jednotná samotná koncepcia. Dostávajú sa nám výňatky z biografií najvýraznejších osobností literatúry doplnené citátmi z ich diel, autor spomína pikošky z vlastného života popretkávané napríklad aj banálnym státím v rade na pošte. Aby nás neskôr zavial na cestu viery, veštenia, predtúch, či mysticizmu.

Najväčšou perlou je asi táto: „ Ako napísal Paustovskij, spisovatelia sa podobajú na starého vyslúžilého vojaka – smetiara. Preosievajú úporne biedu a smetie tohto sveta, aby našli stopu zlatého prachu. Zhŕňajú ho namáhavo zrnko ku zrnku, aby z neho potom vytepali zlatú ružu v podobe umeleckého diela.“

zo strany 103.

Ohľadom pikošiek z autorovho života, ak autora aj osobne poznáte, prípadne ho máte prečítaného, tak čítate zase len tie isté silné story o dedovi, ktorý sa narodil kurtizáne, či o mame, ktorú otec ťarchavú mlátil káblom od žehličky.

Akoby autor opakoval rovnaké perličky, avšak nepátra po samotných príčinách.

To iba čitateľ si nechápavo kladie otázke, čo je to za žena, ktorá sa vydá za vteleného diabla a porodí mu dvojo detí uprostred sadistických bitiek. A prečo počas jednej bitky prosí, nech ho mláti potichšie. Prečo neodíde, ale čaká, až ju bezcitné ruky samé vyhodia na ulicu práve vo vianočnom čase?

Najnepochopiteľnejšia je pre mňa kapitola venovaná autorovým kontaktom.

Nazval ju Slovenský Forrest Gump. „Miestami som sa na osi času života cítil ako legendárny Forrest Gump …..Poznal som sa aj so svetovo známymi ľuďmi a mnohých videl na vlastné oči.“ V tejto kapitole autor vymenúva zhruba stovku osobností, ktorých videl, zažil. Pri niektorých menách je iba ich profesia, iných charakterizuje jedinou vetou, či časťou súvetia.

Pochopil autor vôbec poslanie filmu Forrest Gump? Kde sa v tom filme tvrdí, že Forrest všade bol a každého stretol? Autor síce sám seba opisuje ako traumatizovaného chlapčeka s osamelou matkou, avšak traumy tohto filmového hrdinu nepochádzajú od sadistického otca, pramenia zo samého vnútra Foresta, z jeho vývojových, fyzických aj duševných porúch. Kým autor sám seba opisuje síce ako nešťastné a traumatizované, ale fyzicky aj duševne zdravé dieťa, ktoré až na vysokej škole postihne ťažká autonehoda. Tá mu síce zabráni v kariére letca, no nepripúta ho ani na vozíček. Hrdina dokáže cestovať, komunikovať, dokáže rozbehnúť dráhu novinára aj verejne činnej osoby.

Ďalším pozoruhodným obrazom je, že autor sa odvoláva na pokrvné bratstvo s uznávaným básnikom Marošom Bančejom a v mladom veku zosnulom sochárom Milom Kráľom. O Milovi Kráľovi údajne jeho matka formovala postavu sochára vo filme Fontána pre Zuzanu.

A v kontraste s Milom „ Na pohrebe mi Milov otec, akademický maliar pán Gašpar, povedal: Pán Háber, vy ste naopak NIČ.“

Samotný medailónik o autorovi v závere mi príde navlas rovnaký, ako v jeho predchádzajúcich knihách. Rovnako nezabúda ani na rozrastajúci sa výpočet už vydaných diel.

Na margo všetkých tých diel, som sa už vyjadrila aj v úvode. Možno by jeho poézii pomohla napríklad jedna hrubšia, bohato ilustrovaná výberová zbierka, než celá plejáda menších zbierok v mäkkej väzbe bez podpory profesionálnych ilustrátorov.

Samotné anotácie na prebale boli k autorovi naklonené a prinášajú pozitívny náhľad na toto širokozáberové dielo.

Fotografia:autorka