Boli časy, keď ma ešte bavili reality show. Kedy som si reality prekladala ako realitu a bola som proste zvedavá, ako tá masa ľudí okolo mňa žije, pracuje, či podniká.
Áno, šéfe s Gordonom Ramseym akosi dávalo zmysel. Gordon priniesol investície, interiérového dizajnéra, reštaurácia zmenila image, dostala nový software na prijímanie objednávok a našliapla tou správnou, lepšou cestou k plneniu amerického sna.
Česká verzia so Zdeňkom Pohlreichom pôsobí oveľa rozpačitejšie.
Žiadne závratné investície televízny štáb neprináša. Je tu len stret dvoch svetov a dvoch prístupov. Vlastníci a kuchári varia z mrazených surovín, ktoré náš VIP šéfkuchár samozrejme ošomre a nazýva srágorinami.
Údajne mrazené mäso už nemá chuť ani nič. Všetko musí byť čerstvé, nazbierané, či zabité dnes.
Avšak vo výletnom letnom kempe turisti s rovnakou chuťou konzumujú mrazené aj čerstvé mäso. A obdobne je tomu aj v ikonickej Šumave.
Reštaurácia Pod lékárnou pracuje so stratou 15 000 Kč na mesiac, fasáda sa im rozpadá, pivnica vlhne, v kuchyni nemá kto umývať riad.
Personál pozostávajúci z dvoch kuchárov a jednej čašníčky „záťažový test“ s určitosťou nezvláda. Čomu sa vlastne divíme? Ak do reštiky ledva niekto chodil a zrazu je tam celá dedina, tak ako by vlastne aj zvládali?
A potom sú ľudia nespokojní, vraj čakali hodinu na svoje jedlo.
Lebo doma vám netrvá hodinu pripraviť si nejaké jedlo?
Ale krachujúci podnik má mať akúsi čarovnú paličku, aby jedlá pripravovala okamžite?
Onoho času som skončila hygienické minimum a zamestnali ma ako kuchárku do letného bufetu.
Majiteľka- starnúca sexy alkoholička, dostala bufet od svojho frajera.
V živote som nepracovala ako kuchárka, ale na kurze sme sa naučili zásady práce s potravinami.
Z domáceho prostredia mi bolo jasné, ako si poskladať hamburger, či vypiecť hranolky. Ale realita ostala desivá.
Šéfka, čo bufet nikdy neviedla a ja, čo som nikdy nevarila profesionálne!???
Už prvá objednávka bol šok! Ona to načmárala a ja som sa jej musela pýtať, čo tie kliky-háky majú znamenať. Čakala, že všetko sa vyčaruje z kuchyne akosi samozrejme.
Pritom menu jej robili nevesty. NA stene síce boli rozpisy gramáží, no ja som napríklad dovtedy Gyros tanier v živote ani nevidela.
Podstatou našich zdrojov bola veľká mraznička a chladnička, kde sa nachádzalo zopár paradajok a papriky.
Ak som ich nakrájala, bolo zle, že sa neminuli.
Ak som ich nenakrájala, bolo zle, že sa musia krájať a strácame čas!
No keď šéfka vzala mladú kuchárku, čo robila v pizzérii, zrazu bolo veľké haló. Z gyros taniera sa stal siedmy div sveta. Jej verzia, že z hranoliek sa má urobiť hniezdo a mäso narvať doprostriedka, brala šéfka ako sväté písmo.
- Ty si to robila zle! Hranolky a mäso si servírovala vedľa seba !!! – znela jej rázna výčitka.
Prijatá čašníčka väčšinu času trávila na pláži, ale stihla ma tiež ohovoriť.
Prepitá šéfka mala dosť problémov aj sama so sebou, no mňa začala posielať stále častejšie domov. Raz som zarobila 2€/deň, inokedy zhola nič.
-VeĎ som ti vravela, že ak bude zamračené, ani sem nechoď! – znela jej odpoveď.
A nejako som to vzala. Aj šéfku, čo večne popíja, aj jej zelené chleby, čo vyťahovala spod nanukov a namiesto koša končili vo válove ich kŕmnych prasiat,…
Sezóna bola krátka, no v tom čase som už na šéfkino volanie ani nečakala.
S úškrnom som sledovala dlhočizné rady a v plavkách vychutnávala priazeň leta.
To šialenstvo v rozpálenej kuchyni by som aj tak nezvládla.
Ale ak vezmete do úvahy, že ešte aj lángoše tam predávala rovno z mrazáka, tak na extrémne kulinárske umenie by ste tam čakali márne.
-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*
No čo Pohlreich? Prinesie čerstvú rybu a ukáže ako skvele chutí?
Aj ja som raz čerstvo chytenú rybu jedla. Priamo pri brehu rieky. No bolo to len raz za život, čo Pohlreich možno nie je schopný pochopiť.
Jeho obete si síce kúpia nošu čerstvých rýb, no predajú jedinú! Zvyšok končí v koši.
Variť čerstvé je fajn, no ak chýba dopyt, zákonite sa česrtvé suroviny kazia.
VeĎ práve pre to mrazíme.
Na dedinskej zabíjačke sa predá pár kíl mäsa, ďalšie kilá sa spotrebujú na klobásky, hurky, či sa zaúdia. No je tu celý veľký mrazák, v ktorom si rodina väčšinu toho zvieraťa ponecháva.
Rovnako ani poľovníci nezjedia za čerstva celého jeleňa, či diviaka. Uvarí sa guláš, čosi sa predá a zvyšok zamrazí (na nevôľu Pohlreicha a spol?).
So zeleninou je proces obdobný – v sezóne je jej nadbytok, no po väčšinu roka nerastie, nemá plody —ak by sme sa spoliehali len na čerstvé jahody, či hrášok, moc často by sme to v reštaurácii, ani bežne na stole nemali.
Pritom niet pochýb, že čerstvý hrášok je niečo úžasné.
Pohlreich očistí pár luskov a voila! JE z toho jeden tanier.
No ale ak by sme ju mali predávať aj iným, než sami sebe, koľko času a námahy by nás stálo očistiť čo i len kilo hrášku? Pritom mrazené kúpime prakticky za drobné.
A tak si tie dva prístupy fičia ako dve nikdy sa nespojiteľné koľajnice.
Majiteľ neinvestuje do čerstvých surovín, čo sa mu kazia v sklade, ani do fasády. Akosi nemieni tú mesačnú stratu 15 000 Kč vytunovať na 30 – 50, či 100 000Kč, hlavne ak nevidí reálnu šancu, že by mu to pomohlo.
Z celého pomohol len mediálny humbuk. Zrazu už každý vie, že tá reštaurácia tu je a rád si ten plátok pôvodne zmrazeného mäsa kúpi.
Po 9- tich rokoch natáčania Pohlreicha tento boj s veternými mlynmi omrzí.
S Ano šéfe končí, no zároveň sa sťažuje na nárast kritiky vo virtuálnom svete.
Vlastná kritika, s akou vyhadzoval za kilá jedla, či hádzal ho sliepkam, tá ho zjavne netrápila.
V šou Na nože sa nám predstavuje ako hľadač talentov.
Tu už nehľadáme stratové podniky ani špinu v suteréne. Partia kuchárov sa učí spolupracovať a my vidíme aspoň pár netradičných receptov.
Kým v Na nože je Pohlreich ešte jedinou kapacitou, relácia MasterChef už prináša celú paletu talentov a kapacít. Pohlreicha ako celebritu v tomto momente strácame v rámci akejsi ukričanej šou kulinárskeho umenia.
Divné asi najviac je, že vo finále trio varí samo. Aký to šéf bez podriadených? V maďarskej verzii Mesterszakács bojoval o víťazstvo s celým jedným tímom. Češi ani túto nuansu akosi nezaregistrovali.
No nevadí. Hlavneže máme šou za šou – pár ľudí sa ukázalo na obrazovkách televízie. No a čo, ak sú so svojimi kvalitami sami a reálne nemajú komu šéfovať?
Celá debata | RSS tejto debaty