Knižná mapa

Nechápem a nepochopím to selektívne vnímanie reality naše novinárskej obce. O Pohode napíšu aj kto s kým sa vyspal a budú o tom dávať storky po celé týždne, o ostatných hudobných festivaloch je im zaťažko sa aj slovíčkom zmieniť. Proste sa tvária, akoby nejesvovali. A rovnako je to aj s obeťami. 

O tých siedmych obetiach tragédie zrážky vlaku s dedinským autobusom sa píšu storky po celý týždeň. Máme ich fotky, mená, príbuzenské vzťahy. O chvíľu budeme vedieť aj čísla ich topánok. A novinári si v tých dedinách pri Nových Zámkoch kvázi postavili novinárske mestečko, že nám o tých siedmych obetiach chrlia informácie nonstop.

Hip Hop žije vyšumel takmer bez mediálnej pozornosti

Nebyť toho jediného mŕtveho mládenca, tak mnohí z vás ani len nezaregistrujú, že nejaký festival na tých Zlatých Pieskoch bol.

Mne, keď som robila v redakcii jedného z najpredávanejších denníkov, hovorili, že dobrý novinár nesedí v kancelárii, ale ide do terénu.

Ak sa máme držať tejto definície, tak dobrí novinári to úmrtie na Zlatých Pieskoch ani nepostrehli. Prebehla som všetko, čo sa dalo, a všade sa prezdieľala iba strohá policajná správa, že zomrel 20-ročný mladík a ide sa robiť pitva.

O pátranie po totožnosti toho mládenca sa nikto ani neusiloval. Ani sa dopátrať, čo sa vlastne stalo. Kto to bol? A čo predchádzalo jeho úmrtiu?

Jediná „lenivá novinová správa“ bola zase len taká kancelárska a o ničom. Že vraj nejaká novinárka surfovala na internete a objavila stránku Ružinova, kde sa ľudia sťažovali na hluk.

Akoby sa ľudia permanentne nesťažovali na hluk!

Pomaly si len zapnete televízne noviny a už vám bosorka pod vami ide búchať metlou po radiátore, lebo ona by najradšej prespala minimálne polku dňa.

Dve obete v krátkom slede za sebou

No áno, dva je stále menej ako sedem. A o drogách sa nejako nepíše. Alebo skôr sa snaží ich účinok bagatelizovať. Skôr robíme z pestovateľa marihuany nevinného mastičkára a zakladáme mýty o chorých na rakovinu, ktorých on údajne liečil. Aj keď jeho súdy navštevovala len banda huličov trávy a páchlo to tam po prepálenej maryške horšie, ako na hudobnom festivale.

13 rokov sme žili v Rožňave a teraz posledné 4 roky v Bratislave.

Aj preto ma natoľko oslovilo, že v Rožňave sa 17-ročný mladík predrogoval na smrť. Martina Rozsaiová sa neprekrývala akýmisi výsledkami pitvy a aspoň to povedala na rovinu.

Aj keď ani u tohto chlapca neprezradili ani meno, ani foto. Ďalšia premlčaná obeť premlčanej drogy.

Pritom dá sa. Zistila som ja, zistila aj ona. Ale robila kauzu z toho, že kamoši si mládenca fotili. Akoby nechápala, či nechcela pochopiť.

Banda výrastkov spolu parila, niekedy hlboko v noci všetci zaspali a ráno sa prebúdzali. Aj tento neprebudený vyzeral, ako by len spal. Videla som to foto a ozaj trhá srdce. Vyzerá, že spí. Žiadna pena okolo úst, nič podozrivé.

Prečo čakajú od stredoškolákov, že hneď zrána a sčista jasna budú dedukovať úmrtie? Chytať kamarátovi pulz a sledovať dýchanie.

Proste, keď zistili, že zomrel, tak zareagovali správne. Kým to nezistili, boli v tom, že len spí a podľa toho o ňom aj medzi sebou komunikovali.

Teda ja som sa k nim dostala. K obom fotkám aj menám. Aj k obom storkám. Stačilo by sa kus snažiť a dalo by sa.

No ale to by sme nemohli maľovať drogy na ružovo a tváriť sa, aká je to neškodná, až úžasná vec.

Náramok z festivalu. Takým sa platilo.

Aj bratislavčan si to na ten hudobný festival išiel užiť s partiou. A už na ceste tam ospevoval drogy. Vraj ho zrýchlia a je to super. Kamoši jeho nadšenie nezdieľali, tak si konskú dávku šľahol sám. Podľa mojich informácií mal asi hodinu epileptický záchvat a penilo sa mu z úst. Kedy vlastne volali sanitku a prečo ho už nedokázali zachrániť, by sa mali spovedať prítomní sami.

Ešte zhruba vlani som vnímala kampaň: zober loptu, nie drogu. 

Kde je teraz tá kampaň? A kde je vôbec akákoľvek osveta? A prečo nechávame mladých žiť v ilúzii, že drogy sú niečo super a fajn? A len ich rozprúdia a nakopnú?

Keď som ja bola školáčka, tiež tu nejaké protidrogové kampane boli. A aj na youtube som si napozerala viaceré spovede narkomanov. A aj som strávila kopu času s ľuďmi, rôzne závislými, čo išli z jednej odvykačky na ďalšiu.

Ono všetky drogy fungujú na obdobnom princípe. Najprv je to super. Veď preto na to aj toľkí skočia. Že sprvu je fajn. Prvý stav opitosti je ľahký a na druhý deň ťa ani hlava nebolí. A po prvej maryške sa len smeješ a svet gombička. No ale tie prvé stavy potom už nikdy nedosiahneš. Ba čo viac, zažívaš absťáky. Telo na tie isté dávky reaguje úplne inak.

V 17-ke som po dvoch pohároch vína bola sladučko pripitá.

Cca v 30-ke som pila víno ako vodu a nič som necítila.

A teraz už žiadne víno nepijem.

A medzitým som stratila roky života a väčšinu zdravia aj nervov. Proste je to veľmi zlé, ak máme ostať všetci len sami na všetky tie nástrahy.

A práve drogy sú oblasť, kde by sme mohli spraviť kus poctivej roboty, Aspoň v tej osvete. Aspoň vyrozprávať svoje vlastné príbehy. Lebo rýchliky do Budapešti, tie my nezastavíme. Ani autobusy z Nových Zámkov. Ani tie závory neopravíme, aj keď o nich budeme písať 24/7 až do Vianoc.

Teda nechápem, ako môžeme úmrtia dvoch mladých a krásnych chlapcov takmer úplne odignorovať. Len preto, že na to predávkovanie nezomreli húfne a teatrálne aspoň dvanásti.

Foto: autorka