Knižná mapa

Ani neviem, čo skôr. Od seba, od autora, či od vydavateľa? Alebo si nechať väčšinu myšlienok pre seba a dať sem len krátky sumár. 

Bol raz jeden básnik, rozprávkarka a aforista a títo traja sa rozhodli založiť vlastné, alternatívne umelecké združenie.

Ku združeniu sa pridružilo aj vydavateľstvo a  zaradilo sa hlavne na poli poézie.

Kým má človek more času a dychtivosť po niečom novom, aj poézia je fajn.

No ale ako ubúda čas a pribúdajú povinnosti, človek cíti, že ho už aj to čítanie vyčerpáva.

Nie je dosť času, chuti, ani záujmu.

Vizuál a celková krehkosť je fajn.

Básnickú zbierku Cesty od Dušana Lázničku som zohnala ešte v Smolenickom zámku – na stretnutí básnika, rozprávkarky, aforistu a kruhov, aké si okolo seba dokázali vytvoriť.

Knižka sa rozčítala a ležala. A bolo stále viacej iných povinností a iných kníh, ktoré ma viacej zaujímali a viacej si ukrajovali z môjho stále vzácnejšieho času.

Avšak neľutujem, že som sa k nej nakoniec dokopala.

Je to úlet, relax a iný svet.

Dušan Láznička sa narodil v roku 1975. Pracoval ako redaktor a šéfredaktor. Píšu poéziu a prózu.

Cestu sú jeho hľadaním skrz prostriedky surrealizmu.

Cesty vojny aj mieru. Cesty domoviny aj exotického zahraničia. Cesty súčasti aj slávnej histórie.

Je to ako rozsiahly katalóg s ktorým sa všade pozriete a všetkého si kus uštipnete, ale…nenájdete jasné východiská ani odpovede….nepoznáte východiská ani ciele, ale ste na cestách.

„Som poľudštený citrón vracajúci sa z katarzných vojen. Kde zostali orly? Je veľmi málo príkladov žien naháňajúcich strach.“

Abstraktná maľba prebalu korešponduje s abstrakciou vnútra:

„Modrobiele fúzaté stvorenia prišli zo severu a už očakávajú našu kapituláciu. Je nad slnko jasnejšie, že my sme víťazi.“

inde sa nám zase raz prihovára vojna:

„Keď prišli vojny, Prorok zmizol. Hovorili o ňom, že sa rozplynul. Neskôr sa jeho tvár vrátila do obydlí. Visí nám nad hlavou.“

Cesty Dušana Lázničku sú bohatou a pestro mozaikou sveta, ktorý nás obklopuje.

Môžete v ňom objaviť až moc veľa, alebo naopak, vám to môže prísť aj hrozne málo.

Ako momentka z nečakaného uhla na Zem.

A akosi stále viacej si uvedomujem, že tá pestrá ponuka miliónov ciest je mätúca.

Lebo nemôžeme ísť zároveň dopredu aj pospiatky, balansovať napravo aj naľavo.

Z diela chýba jednoznačná spoveď a výpoveď, ktorá by vo mne budila ďalšiu zvedavosť.

Cesty novinára a básnika sa v určitej chvíli rozchádzajú.

Lebo týždeň má púhych 7 dní a púhych 24 hodín má každý jeden deň.

A my nemôžeme byť zároveň s ľuďmi aj mimo ich spoločnosti, triezvi aj zasnení.

A niektoré cesty sú aj slepými uličkami, kedy je treba sa naozaj zamyslieť a vrátiť späť.

Aspoň po prvú križovatku.

Foto: autor