Knižná mapa

Blížia sa nám voľby do miestnych samospráv aj vyšších územných celkov. A ja vítam všetky tie prieskumy a happeningy, rozdávané jabĺčka aj koláčiky. Členky tímu Vallo aj dnes chodili po okolí s košíčkom a rozdávali vlastné koláče. Dve žlté ruže od Kusého mi schnú vo váze. Tento predvolebný čas je asi to najkrajšie, čo bežnému voličovi proste ostane.

Na týchto voľbách mi asi najviac vadí, že všetci tí vykorenení, čo žijeme v Ba, ale korene máme kade-tade, v strede aj na východe, tak buď budeme dlhé hodiny cestovať na otočku do miesta trvalého bydliska, alebo si proste neodvolíme. Je to celkom kruté, že ani v 21.-om storočí nie je možné nijaké volenie na diaľku, či už cez internet, alebo listom. Aspoň do VÚC. Patrila som medzi tých, ktorí volili so záujmom a radi.

Je to jedinečná príležitosť zamyslieť sa, či je občan so smerovaním kraja/obce spokojný, alebo nie. Či vidí potenciál v možnej zmene.

Urobilo BBSK všetko pre blaho svojich občanov? Alebo majú pravdu všetci tí politickí oponenti, ktorí hovoria o obrovskom plytvaní a bezprecedentnom amaterizme Lunterovcov? Viete si predstaviť, že by si do županského kresla zasadol vysokoškolský študent? Alebo novinár a bývalý hovorca?

A čakali by ste, že sa predvolebná diskusia Žilinského kraja sa zvrhne na kritizovanie Matoviča? Lebo Matovič vraj natoľko navýšil dane, že tým odrovnal náš cestovný ruch a v zahraničí mu za to vraj aj tlieskajú.

S kritikou Matoviča sa už celkovo trhá vrece. Novinársku prácu v parlamente prirovnal ku kolaborácii s fašistickým Nemeckom, sám seba nazval Židom 21. storočia. Aj po streľbe na Zámockej reagoval dosť necitlivo a naposledy vybil poistky, keď napísal status, že je hetero a prosil o prepáčenie.

Rasťo Iliev počas diskusie priznal svoju orientáciu a agresívne skákal ľuďom do reči. Keď som v jednom z komentárov poznamenala, že Iliev si uzurpoval asi  polku vysielacieho času, bol, komentár ihneď vymazaný. No a aj Matovič už maže, jeho Hetero status si nezískal vlastne žiadne pozitívne ohlasy, ľudia ho prosili, nech už je konečne ticho.

Je mi aj smiešne, ako Matovič pomaly každému kole oči. Ja som sa prvý krát stretla s jeho prívržencami pred rokmi v Banskej Bystrici na oslavách výročia SNP. Tí ľudia nabehli v čiernych tričkách rušiť podujatie. Matovičova celá prevolebná kampaň bola cirkus a šou a zrazu mu tí istí ľudia, ktorí ho zrejme volili, budú vyčítať, že nemá srdce a hľadať u neho akúsi empatiu, ktorej u neho proste niet.

Tak paralelne mi to pripomína aj vlastné skúsenosti, kedy sú ku mne ľudia aj extrémne ústretoví, no za pár chvíľ, dní, či týždňov, sú schopní sa otočiť o 180 stupňov a vyčítať mi, že nie som taká, akou by ma chceli mať, či akú si ma predstavovali. Proste to bude večný problém ľudí, že pre stromy nevidia les a viac veria vlastným predstavám, než realite.

No a začala záplava Coming Outov: Iliev, Matovič, Beňová, …ďalší a ďalší. Zrazu je in, že sa všetci začínajú tasiť so svojou sexuálnou orientáciou. Akoby to bola posledná móda, či niečo, čo musíme bezpodmienečne vedieť. Aby sme boli v obraze, aby sme vedeli, koľkých máme medzi sebou queer ľudí.

Už aj kritika Hegerovoho výrazu, že homosexualitu nazval spôsobom života, vyvolala až priveľkú odozvu. Zrazu sa začali ozývať stále väčšie masy, že tí ľudia sa tak rodia. 

Neviem, koho zaujíma môj pohľad, no podľa mňa sa nám rodia detičky, u ktorých je väčšinou jasné, že sú chlapčekovia, alebo dievčatká. Asi žiadna matka neodchádza z pôrodnice s tým, že narodil sa mi malý gay, alebo malá lesba.

Sexualita je niečo, čo detí netrápi a neťaží a čo by mali len pomaly objavovať. Človek sa postupne hľadá a nachádza. A tak ako nachádzam, že viem pekne kresliť, či spievať, tak nejako si v istej fáze začnem uvedomovať, či sa mi páčia chlapci, alebo dievčatá, alebo oboje. (Prípadne poznáme aj netradičné objekty túžby ako zvieratá, či mŕtvoly, čo je už trestný čin a iste by to nebolo záujmom nikoho propagovať.)

V každom prípade je chvályhodné prekvalifikovanie trestného činu zo Zámockej na terorizmus. Aby nikoho ani nenapadlo ten čin nejako chváliť, či schvaľovať.

Obávam sa, aby iniciatíva Ostávame v uliciach neprerástla do niečoho hysterického a kontraproduktívneho.

A o tom vzťahu človeka so zvieraťom som objavila čosi smutné. Niečo, čo som kritizovala aj ohľadom výskumov.  Vedci vymýšľajú koleso a ustavične bojujú o peniaze. Projekt za projektom, zvieratá sú ako veci. Neberieme ohľad na ich city. Je mi ľúto ak objekty kvázi výskumu musia dopadnúť nejako takto: (delfín Peter v príbehu ukázal, že má väčšie srdce, ako mnohí ľudia)

https://obkec.azet.sk/clanok/hqlH4LT/tragicky-experiment-zena-mala-pomer-s-delfinom-zalubil-sa-do-nej-a-po-rozchode-sa-zabil/?utm_source=azet.sk&utm_medium=magaziny-top&utm_content=clanok1&utm_campaign=HP-azet-new