Knižná mapa

Bulvár oslovuje otca a kamarátky obete. A vyhrabáva nádherné fotky o žene s ohnivočervenými vlasmi a postavou ako lusk.

Sestrička z východu našla svoje šťastie v slnečnom Taliansku, kde žila aj so svojím aktuálnym partnerom. Na sviatky sa však rozhodli navštíviť rodné Michalovce, kde strávili aj Silvestra.

Kráska na Nový rok opúšťa spoločný príbytok. Len tak naľahko v rifliach a tenkej bunde. Na sebe má zlaté šperky, ktoré nosí asi stále a u seba platobnú kartu.

Dostáva sa na opačný koniec mesta, cca 2 kilometre od bytu si sadá na lavičku, kde si ju vyhliadne vychrtlý mladík v bielej mikine. Azda sa dajú do reči, azda ten mladík neni slepý a hneď si zráta dva a dva. Vidí zlato, počuje o Taliansku. Hneď mu musí byť jasné, že táto žena nemá prievan v peňaženke.

Išla ku tomu bankomatu z vlastnej vôle? Či už ju k tomu donútil s nožom v ruke?

Vybrala si z bankomatu len nejakú dvacku, či to boli aj dve stovky?

Bránila sa pred útočníkom a nechcela mu svoje cennosti dobrovoľne vydať?

V každom prípade žena beží pod oknami bytovky, zúfalo kričí a volá o pomoc.

Obyvatelia sa budia na ten krik, ale nerobia vôbec nič. Nik nebeží na pomoc, ani neotvára okná.

Mladík uteká s lupom zanechajúc dobodanú ženu na chodníku.

Ani vtedy sa nikto z bytovky neunúva opustiť teplo vyležanej postele. Mŕtvolu nachádza až po hodine pracovníčka komunálnych služieb.

Technické kamery síce všetko nahrali, ale mladíkova tvár je neidentifikovateľná a za tými kamerami v reálnom čase zrejme nikto nebol.

Hovorkyňa mesta vydá vyhlásenie, ako ich to vážne mrzí, lebo také sa tu  vážne nikdy nestalo.

Hovorkyňa polície vydáva jedno vyhlásenie za druhým, aby bolo každému jasné, že polícia intenzívne pátra, ale nič konkrétne zverejniť nechce, ani nemôže.

Na internete sa zjavuje fotka podozrivého, ktorá sa vzápätí označí za hoax.

To ako vedeli tak rýchlo dementovať? Spýtali sa ho, či vraždil a on povedal, že nie?

Kamarátka obete si myslí, že stačilo zakričať na páchateľa a ten by si to rozmyslel.

Čitatelia sa dušujú, že oni by veru na tú ulicu vykročili. Asi sa po vojne každý cíti byť generálom a cítia v sebe silu Jackieho Chana. Ísť s holými rukami na nožom ozbrojeného vraha? Veď prečo nie. Isto by sa roztriasol a vyklepaný hodil nožík o zem.

Pri vraždách na Zámockého a na Zochovej to mala polícia pomerne jednoduché. Dědečka vytiahli priamo z havarovaného auta a Juraj sa sám prihlásil ku svojmu činu aj ku plánovaniu množstva ďalších činov, o ktorých by sa nám bez jeho manifestu ani nesnívalo.

Ale biely diabol z Michaloviec nepíše žiadny manifest. Ani neostal na mieste brutálneho činu modliť sa za jej dušu.

Polícia to bude mať ťažké. A bulvár má ďalšie palivo na zvyšovanie čítanosti.

Dalo sa tragédii nejako zabrániť?

Pomohlo by, keby mala tá žena so sebou paralyzér, alebo slzotvorný plyn?

Mohol nejaký legálny držiteľ strelnej zbrane postreliť útočníka povedzme do nohy?

Bralo by sa to ako legálna obrana zdravia a majetku?

A sú vôbec naše mestá bezpečné? Mali by sme sa začať báť pred 6.-tou hodinou rannou vykročiť na vyľudnené ulice? A mali by sme zásadne vyberať hotovosť z bankomatov až po 6.-tej hodine rannej, kedy sa už ulice predsa len začínajú plniť ľuďmi?

Prípad má veľa otáznikov a možno vyplávajú aj ďalšie. Ostáva fandiť Očtk, nech si na tomto krkolomnom prípade nevylámu zuby. Lebo dovtedy ten bezcharakterný vrah ešte stále behá medzi nami.

PS: Polícia do troch dní zatkla podozrivého a strážcovia ho už aj dovliekli na prípravný súd. Vyzeral ako úbožiak a žobrák, ako zviera nesené na porážku. Už je za mrežami a my zase môžeme kúsok pokojnejšie spávať.