Knižná mapa

V prvom rade si želám, aby ma ušetrili svojho fňkukania unudení deduškovia. Že ich nebaví život a nebaví čítať? Tak nech si bežia skladať vlastný epitaf, či kupovať kryptu. Len nech sa nesnažia oberať aj mňa o chuť do života. Ja píšem pre ľudí, ktorých to baví. Čítať, vnímať, premýšľať, ….a teda aj žiť. 

Neviem, čo je nuda.

Vlastne nikdy som tým unudencom nerozumela. Ja vnímam kopu interesantných podnetov, de facto na dennej báze. A ani sa nedá každému jednému venovať blog. Tak mi prepáčte to zahustenie.

Premýšľali ste niekedy nad tým, aký je rozdiel medzi miliardárom a milionárom? Možno 12 akvizícií? No na ich životnom štýle tie nuly toho veľa nemenia.

Ťažký život milionárov?

Geissenovci a tento divný podnadpis mi pred desaťročiami prišli ako číra provokácia.

Až neskôr som si uvedomila, že keby ozaj boli tak extrémne za vodou, tak nepotrebujú natáčať telenovelu na pokračovanie.

A napokon sa aj preukázalo, že ich náklady hradí štáb a hostiteľské krajiny a sú to v podstate obyčajní herci, ktorí sa hrajú na milionárov.

A tie posledné časti, ako navštevujú luxusné nehnuteľnosti v rôznych krajinách, dokonca aj u nás na Slovensku, …..vlastne im napokon budeme vďační, ak vďaka nim nemecký turista zavíta ku nám.

Slovenská Cher a Alain Delon?

Tá Sisa budiž, ale pán Lelkeš má od Delona na kilometre. Charizma žiadna, oblečenie gýčové, ako z 80-tych rokov. No a Sisa po 12-tich plastikách skôr ako barbina.

Vraj slovenskí Geissenovci?

Prvý diel ich „reality šou“ bolo číre sklamanie. Ukázali nám nejakú takmer prázdnu terasu, potom čapované pivo v centre a na večeru špagety s praženicou. Jednak absurdná kombinácia, jednak tak otrepané jedlo, že aj v najchudobnejšej chatrči ho už jedli zo 200 razy.

Nič zaujímavé neukázali, ani nepovedali. Tie ich otrepané frázy sme už mohli začuť stokrát od stoviek ľudí.

Očakávam prudký pokles sledovanosti a rýchle ukončenie seriálu.

Slúžka

Vraj film inšpirovaný skutočnými udalosťami.

No je to ako 100x prekrútená pravda. Podľa reálnej Anky vznikla kniha. O jej nenaplnenej platonickej láske k mladému domácemu pánovi.

A potom si pri jej filmovej adaptácii povedali, že transformujú dej na súčasné pomery a prepísali jej lásku na lesbickú.

Chúďa Anka by sa isto v hrobe obracala, ak by vedela, ako veľmi prekrútili jej zaľúbené spomienky,

Samotný film stavia na nechutnostiach.

Azda si myslia, že potrebujeme vidieť moč a exkrementy, plus krv a iné pikošky, aby na nás akosi zapôsobili.

Na mňa najviac zapôsobila Zuzana Mauréry v úlohe matky. Je interesantné sledovať ten obrovský posun.

Jej už zrejme prischnú úlohy matiek. Ako matka Ivety bola uplakaná, v koncoch. Ako matka veľkomožná je prísna a snobská a dokonale do tých kulís zapadá.

Vica Kerekes je v úlohe naivnej slúžky tiež nezabudnuteľná. 

Vica odchádza z Budapešti. Kritizovala Orbána a prestali jej tam dávať role.

Nepochopím, prečo sa herečky nevenujú herectvu. Ak chce meniť politiku, nech mieri do politiky, nie na filmové plátna.

No ináč je to stále častejší jav, že sa herečky sťažujú na nedostatok práce.

Niektorým notoricky známym menám jej prideľujú plnými priehrštiami, na iné sa pomaly zabúda a končia v ústraní. Aj u nás.

No ale chcela som o bohatstve, o boháčoch. O veľkých prachoch, čo tiež negarantujú šťastie.

Začítala som sa do parádneho prehľadu československého krimi a možno ste ani netušili, koľkí si sami kreslili terč na čelá pre kriminálne živly.

Stačilo naivne prehlásiť vety ako

-Mám.

-Mám našetrené.

-Dedím.

A tí vrahovia si ich našli. Smiešne je, že často sa k tomu bohatstvu, či dedičstvu ani nedopracovali. Vlastne nám tí zvrátení zločinci ukázali, že je pre nich ľahšie vraždiť, ako lúpiť.

Veď na lup už treba aj nejaké IQ, no agresívny dokáže byť aj idiot.

No najviac ma samozrejme strhla tragédia ponorky Titan. 

Donútila ma zozbierať si podstatné info o potopení Titanicu.

Že teda potopením „nepotopiteľnej lode“ si našlo smrť cca 1500 ľudí. Z nich potom vylovili na hladine zhruba 300 mŕtvych tiel. A tých 1200 sa pomaly rozkladalo vo vraku, či v okolí vraku.

Preto sa aj pozostalí búrili proti tomu, aby sa vrak stal turistickou destináciou.

A na moje prekvapenie umierali aj milionári.

Je teda pravda, že pomer zachránených milionárov je vyšší oproti pomeru zachránených pasažierov tretej triedy, no aj páni milionári si našli smrť. Aj u nich skôr uprednostnili ženy a deti.

A napokon sa ukázalo, že samotný materiál lode bol problém, aj nity boli problém, aj nedostatok záchranných člnov, či nenacvičenie si prípadnej evakuácie.

Nechali sa proste uniesť vlastnými predstavami o najväčšej a nepotopiteľnej lode a na nejaké BOZP nemali ani pomyslenie.

A obdobne nehanebne sa správal aj vlastník Oceangate.

Kritici z radov zamestnancov boli vyhodení.

Licencie neboli získané.

Veď bolo oveľa ľahšie dať podpisovať každému reverz, že v prípade nepredvídanej udalosti prosto zomrie.

A zlyhala samotná konštrukcia Titanu. Po 14-tich ponoroch bol materiál natoľko slabý, že pri 15-tom ponore neodolal obrovskému tlaku vody a bol de facto v sekunde zhúžvaný aj so svojimi 5-timi pasažiermi.

Čo sa týka štvorice zaslúžilých mužov vo veku 50+, 60+, 70+, tak tí si už svoje zažili. Mohli umrieť v plnej sile a bez bolestí.

Vlastne na tom boli oveľa lepšie, než mnohí naši seniori, čo umierajú v bolesti a chudobe, dlhé mesiace pripútaní na lôžka.

Zaplatili si najkrajšiu kryptu, na ktorú ich potomkovia nikdy nezabudnú.

Ale mladík vo veku 19 rokov mal ešte žiť!

To je obrovská nezodpovednosť, ťahať so sebou do tých hlbín mládenca, čo tam vlastne ani netúžil ísť.

Len chcel spraviť radosť otcovi.

Nemali by skôr otcovia robiť radosť synom?

A láskyplne sa o nich starať.

A chrániť ich pred obdobným hazardom so životom?

Spravodajcovia nás držali v napätí od nedele do štvrtka. Pritom posádka zomrela okamžite.

No ale bez tej iskierky nádeje by už celé to pátranie nemalo to správne grády.

A krátku správu o úmrtí 5-tich mužov topiacich sa vo vlastných peniazoch by sme ažda až tak citlivo ani nevnímali.