Knižná mapa

Viete podľa čoho neomylne pochopíte zub času? Keď sa z vašich priateliek stávajú vdovy. 

Celkom ma to zaráža a je to celkom smutné. Našťastie pre mňa ešte neznáma planéta.

Avšak Janku som spoznala ako čerstvú vdovu, čo práve nastúpila na miesto opatrovateľky v domove seniorov v Banskej Štiavnici. Domov sa nachádza na samom vŕšku, vlastne už nad týmto ikonickým historickým mestom.

Janka nám tam pripravila čítačku, ako spestrenie dňa pre starenky a pár starčekov.

Je to smutné miesto, ako na konci sveta, ako ľudia definitívne odložení kamsi bokom.

Vraj väčšina trpí Alzheimerom a z našich diel si už sotva niečo pamätajú. Janka zarecitovala jedinú báseň, na samý záver, celkom trefnú. Vtedy a tam sa to práve hodilo.

A potom nám porozdávala túto svoju najnovšiu zbierku. Tú ňou recitovanú báseň v nej nenachádzam, škoda

Avšak na internete som sa dopátrala, že Janka sa už nejaký ten rôčik písaniu básní venuje. Na Martinuse od nej nájdete takúto zbierku s hodnoteniami samými chválospevmi.

https://www.martinus.sk/?uItem=187388-used

Naopak, túto jej poslednú zbierku som v Martinuse nenašla, a nenašla som ani logo nejakého vydavateľstva, no našla som eshop, kde sa dá aj toto dielo objednať za celkom dobrú cenu:

https://nadej-na-dne-slzy.webnode.sk/kontakt/

Zbierka sa volá Nádej na dne slzy.

Predná a zadná strana prebalu vzájomne korešponduje.

Pôvodná kniha vyšla s finančným prispením rozsiahlej komunity Banskej Štiavnice a Kráľovej Lehoty. Prispela evanjelická cirkev, nejaká firma aj bežní ľudia.

Druhé vydanie z roku 2022 finančne podoril Ing. Tomáš Šomlo zo Šiah.

Knižka vás dostane už samotným kvalitne spracovaným prebalom.

Básne sú vytlačené na kvalitnom papieri s rozsiahlym fotografickým materiálom. Teda Janka a Marian dostali v podstate rovnaký priestor a nazvala by som to vlastne fotoknihou.

Básne tu nehrajú prím, ale sú rovnocenné s prezentovaným fotomateriálom.

Mňa oslovuje najmä vizuál. Žijeme v dobe, kedy fotiť môže už de facto každý. O to ťažšiu úlohu majú fotografi, aby svoje diela nejako povýšili a odlíšili. Garai ma presvedčil najmä svojimi nonfiguratívnymi fotkami, no vydarili sa mu aj niektoré s modelkou.

Ja osobne rada spomínam, že som mala tú česť spolupracovať aj s renomovanými fotografmi, finalistami prestížnej súťaže Slovak Press Foto. To sú tie zážitky, ktoré vám nikto nikdy nevezme, ani celá armáda hejterov.

Samotné básne Janky Bernáthovej nie sú práve môj šialok kávy, ako by povedala Dara Rolins.

Je v nich veľa citu, emócie, bolesti, slzy.

Pripomína mi to jednu inú zbierku, jednej inej poetky, ktorá tiež prešla obdobnou stratou a potrebovala sa z toho vypísať. A tiež to jej písanie podporila široká komunita ľudí, ktorí s ňou cítili a vlastne mohli by sme povedať, že jej aj touto formou chceli pomôcť.

Ale čo nájdete v tejto fotoknihe?

Okrem citu aj kus viery, reflexie, na seba aj na spoločnosť.

A aj venovania viacerým ľuďom okrem iného aj pamiatke Milana Rúfusa.

Dielo je členené na päť kapitol a zaujalo napríklad takýmito veršami.

Večnosťou postriebrený hlas

povie nám pravdu bez príkras. 

Utíchol dávny smiech a plač,

štrnganie zlatom hrdých čiaš,

údery kladív tvrdých dlaní

na dne hlbokých tmavých baní. (Srdce histórie)

Nepresvedčil neprirodzený slovosled napríklad tunáka:

A potom môže prísť aj tma, 

obdobie dažďov smutné,

z obrazu chvíľa nádherná 

znie mi na slnka lutne. (Veľký je človek v skromnosti)

Obdobne poprehadzované slovíčka nájdete aj tu:

Nádej je aj hviezda, keď sa zmráka,

plánka čakajúca pri ceste, 

chuť jej plodov krásne mnohoraká,

vždy, keď ubiedení hladom ste. (Nádej na dne slzy) 

No ale ktože som len ja, aby som hodnotila fotografov, či básnikov?

Mne ostáva len vzdať hold krásnemu mestu a obdivovať súdržnosť a silné priateľské putá, vďaka ktorým si tam básnici môžu písať a vydávať básne, maliari vystavovať obrazy a fotografi vydávať aj takéto fotoknihy.

Vlastne im môžeme len tíško závidieť, všetci tí, čo márne siahame do prázdnych vrecák a vydávanie kníh nám príde len ako drahá panská zábava.

Fotografie: autorka