Knižná mapa

Tak nastal aj v tomto roku posledný deň a je čas aspoň zbežne rekapitulovať. 

Umreli nám velikáni a možno sa ich pár aj rodí, len tie mená nám ešte pramálo hovoria.

24. februára 2023, Praha, Česko – umrel Prof. doc. MgA. Juraj Jakubisko, slovenský filmový režisér, scenárista, kameraman, a výtvarník.

19. augusta 2023 zomrel nezabudnuteľný Václav „Vašo“ Patejdl, slovenský spevák, skladateľ, hudobník a hudobný producent, spoluzakladateľ skupiny Elán.

22. novembra 2023, Sarasota, Florida, USA – umrela hviezda našeho mládí Barbara Haščáková, slovenská speváčka, skladateľka, textárka, tanečnica, modelka a producentka.

No a na tieto Vianoce sa konečne dostalo do kín Jakubiskovo posledné dielo Perinbaba a dva svety, aby symbolicky ukončila jeho bohatú kariéru.

Teda Jakubiska máme v týchto dňoch na tv obrazovkách požehnane.

Osobne sa s rodinkou nechystáme do kín, skôr po výletoch, Praha – Budapešť.

Aj keď Prahou otriasol masaker na filozofickej fakulte a zahalil krajinu do štátneho smútku. Od tej doby aj slovenské ulice akoby boli kus viacej strážené. Aj na vianočných trhoch sme videli plne maskovaného kukláča so samopalom v ruke. Vyzeral v tej vianočnej nádhere celkom cudzo, no opatrnosti zjavne nikdy nie je dosť.

O tej V4 ešte taká malá odbočka. Moja maminka sa narodila v Mělníku a sestra sa vydala do Maďarska. Teda moje neterky vedia po slovensky tak Dobrý deň a Dovidenia.

A my obe sestry sme sa narodili ešte do ČSSR a aj náš ocko ovládal češtinu lepšie než slovenčinu. Teda máme to v rodine a pre nás je tento stredoeurópsky priestor kvázi jednoliaty, kde sme tak trochu všade doma.

O to smutnejšie je, čo sa u tých našich českých bratov vlastne stalo.

Ostáva mi plno neprečítaného.

Ohľadom blogu a literatúry, ostáva mi toho plno neprečítaného, keďže zrejme som ozajstná nákupná maniačka a tak som si nakúpila až moc toho, čo proste nemám kedy navnímať, nieto ešte zreferovať.

No v roku 2023 som objavila Litu a začala som do nej postupne nahlasovať aspoň zlomok z toho všetkého, čo som stihla vytvoriť.

A stihla som prečítať aj zborník Poviedka 2023.

Zo zostavy finalistov celkom sklamalo, že vybrali takmer komplet ženský kolektív autorov.

Zo zostavy poroty ma celkom sklamalo, že za vedúcu zvolili jednoknižkovú Nikol Hochholczerovú. Z jednej strany chápem, že mala silný príbeh a údernú knihu, no z tej druhej mi ostáva len cynicky konštatovať niečo v duchu „nikdy zo mňa nebude veľká spisovateľka, lebo som v 16-tich nespávala so svojím učiteľom.“

A kus vážnejšie, na mňa je ten jej úspech bombastický, no je až otázne či ozaj aj plne zaslúžený. Veď máme tu predsa plno spisovateľov, čo sa literatúre venujú desaťročia a ich celoživotné dielo nepozostáva len z jedinej spovede, aj keď akokoľvek silnej.

Tie samotné poviedky sú rovnako silné – o detstve, pôrode, či umieraní. Niektoré až prisilné, jedna mi hraničila pomaly so zoofíliou, takže efekty tam určite budú.

Samotného pána organizátora poviedky obdivujem, že to ešte stále dokáže vôbec organizovať v tomto našom nie celkom zdravo fungujúcom trhu.

No a v roku 2023 som začala užívať aj služby jednej z bratislavských knižníc. Niečo zaujalo, no prakticky pri svojej celkovej preťaženosti nestíham dodržiavať termíny.

Nedočítaná.

Knižku pán Karvaša odsudzujem na nedočítanosť.

Život je krátky a kníh je na kilá až tony. A nekonečné rozhovory Cicerona s Catalinom boli pre mňa niečím, čo naprosto nezaujalo až otrávilo. Veľa napovedá, že samotný pán autor vyštudoval filozofiu a túto knižku písal ako 77-ročný. O dva roky neskôr v roku 1999 zomrel v Bratislave. Teda Rest in Peace, pán Karvaš, snáď sa na mňa vesmír nenahnevá, že som to vaše ťažko stráviteľné dielo nedočítala. Čo mu však istotne neuberá na kvalitách. Tie však zrejme ocenia skôr 70-nici filozofovia, než bežné ženy naháňajúce sa za bežnými každodennými povinnosťami,

No aj takéto slepé uličky pomáhajú lepšie formulovať, čo vlastne chcem a hľadám. 

Ohľadom kníh by to malo byť niečo živé a aktuálne.

Ohľadom filmov tiež živé, pre mňa the best of film, aký som v roku 2023 videla boli Vrahovia mesačných kvetov. Vrele odporúčam všetkým citlivým, melancholickým dušiam.

Na poli denníkov na mňa najlepší dojem urobilo Právo. Páni redaktori urobili kus poctivej roboty aby informovali o všetkom, čo v akejkoľvek forme súvisí s masakrom v Prahe. Naopak, pluska keď začala točiť o tom, ako mali Rómovia v osade vypínať poistky, tak si len znemožnili jednak svojho bezpečnostného experta, jednak samých seba, lebo v tých chatrčiach a kuticiach žiadne poistky nenájde ani James Bond.

Takže zhruba tak, nekončime smutne, azda ešte nájdeme toho aj v roku 2024 dosť, čo nás bude vedieť potešiť, ohriať pri srdci, či motivovať.

Bohatý a úspešný rok 2024 želám všetkým mojím čitateľom.

Ak máte trochu času a chuti, pokojne mi do komentov popíšte, čo vás najviac zaujalo v roku 2023, prípadne že na čo sa najviac tešíte do roku 2024.

S pozdravom Renka MB.

Fotografie: autorka.