Knižná mapa

Tiež ste začali sledovať taliansky krimi seriál Viola?

Jedným sa ľúbi, iným nie, zopár reakcií nájdete na čsfd.

https://www.csfd.sk/film/1177281-viola/prehlad/

Mňa najviac prekvapila tematikou synestézie. Aj keď ho, zrejme ako všetko ostatné, značne zjednodušili a vytvorili z toho akúsi superschopnosť na úrovni Spidermana.

No je fajn vedieť, že niečo takéto aj reálne je. A malo to aj zopár slávnych osobností, napríklad taký Franz Liszt.

https://ik-ptz.ru/sk/matematika/sinesteziya-bolezn-sinesteziya—eto-chto-za-yavlenie-v-psihologii-vidy-sinestezii-chto-takoe-sineste.html

Filmári snívajú o akomsi dokonalom svete?

Už aj Doktor House bol seriál, čo dokázal osloviť a očariť.

A potom si prečítate takú knihu, ktorá Housea konfrontuje s realitou a zistíte, že je to len veľký a obludný sen.

A že tá práca lekára je v každodennej realite oveľa fádnejšia a obyčajnejšia a zrejme by ani nikoho nebola schopná natoľko fascinovať.

A v realite by pána typu Dr House vyrazili z akejkoľvek nemocnice, lebo nikto by mu tie jeho móresy nestrpel.

Ďalšia kniha Koruna: Pravda a lož sa vybrala na dlhú a únavnú cestu, aby nám krok za krok dovysvetľovala, kde všade si to tí autori Koruny proste zjednodušili a uchýlili sa ku rôznym paralelám.

No tak a konečne k tej Viole. To už ani nie sú paralely, ale skôr ten štýl Batmana a Supermana.

Prosto nič ti tam nekorešponduje s realitou a sleduješ to len preto, že tí dvaja hlavní protagonisti sú ozaj pekní a že to medzi nimi ozaj iskrí.

No zároveň to vo mne zanecháva pachuť.

Lebo stretla som už v živote tucty policajtov, no napríklad žiaden nemal ani náznakom dlhé vlasy. Akoby ich v tom zbore nútili sa pravidelne strihať.

Občas sa medzi nimi nejaký fešáčik objaví, o tom žádná,….

No napríklad už aj taká tá objasnenosť prípadov.

V detektívkach sú všetko len hlavolamy, kde na konci čaká správne riešenie. A v praxi zase máte hory nevyriešených prípadov. Odložených Ad Acta. Kde sa ten páchateľ nenájde, či nepotrestá.

Z tohto pohľadu obdivujem Dominika Dána, že v príbehu Mucha dospel k nevyriešenej vražde. Za mňa je aj to jedným z dôkazov, že autor čerpá z reality.

Violina novinárčina budí len rozpačitý úsmev

Ono ľudia nezačínajú písať preto, že práve vyhrali Miss. A nemajú všetci ich kolegovia 20, max 30 rokov.

Neviem, ako by som Violu vnímala, ako nejaká 16-ročná naivka.

No v porovnaní s mojimi skúsenosťami vidím, že v realite je všetko teda absolútne inak.

Kde je všetka tá konkurencia? Všetky konkurenčné médiá? Roje novinárov a paparozzov?

Kde sú všetky tie tlačovky a ostrieľaní hovorcovia, čo sotva niečo povedia?

A zabudnite, že s jediným fotografom sa budete vláčiť prakticky nonstop.

A kde sú všetci tí zatrpknutí, nasratí, odmietaví ľudia?

Ono jestvuje akási nepriama úmera. Čím vzdialenejší má niekto k objektu vzťah, tým viac sa tlačí do popredia.

A čím menej má pre nás relevantných informácií, tým viac nám ich chce povedať.

A naopak tí, od ktorých by sme čakali vyjadrenie, sa proste zabarikádujú a zaryto mlčia.

No a novinár síce pátra, no nie je jeho úlohou objasňovať vraždy, či akékoľvek kriminálne činy.

A policajti vás nečakajú s otvorenou náručou, že my vám teda všetko narovinu vyklopíme a pána hovorcu vyšleme na Havaj.

Proste ako u Dt Housea, realita je oveľa nudnejšia, únavnejšia.

Mne sa páčilo stvárnenie novinára v Inventing Anna. Neskutečná Anna.

Tá ich americká novinárka predstavuje úplne iný životný štýl a v tom aspoň vidíte tú drinu a nervy a to,že ako novinár zanedbávate aj vlastnú rodinu a vlastné súkromie, lebo sa len ženiete za story, ktorému veríte. A možno ste zatiaľ sama, čo jej veríte. A nie ste žiadna Miss, ani vaši kolegovia nevypadli z najnovšieho módneho magazínu,—-

Už len tie Violine lokne musia minimálne hodinu stajlovať kaderníci, aby tak vybehla a očarila nás vo svojej absolútne nepraktickej mikro-mini sukničke.