Knižná mapa

Rtvs prekvapil. Namiesto nejakého veľkofilmu s Ježišom vsadil na  Veľkú noc  na kultový príbeh v podaní Luca Bessona. A ja si hovorím, čo má spoločné ukrižovanie Krista s upálením Johanky z Arcu?

https://www.csfd.sk/film/774-posol-pribeh-johanky-z-arku/prehlad/?fbclid=IwAR3So84FxCDgigPN0hSFYV00DixNTN1nIcAnrTwfVjG-H9c7zn3RPZ_vLfo_aem_AbyeWOS77dIQTXx5cC9GpebMzPa4YAUo7E6emWW9LFVA6GuSwmTl3hTUnHD1LfrgdbfjTw0-M7qyPuK5suGZYYNZ

Moja kamarátka píše historické romány. A tak do toho tak trochu vidím. Ako preberá nejaké stručné a sterilné dáta a vdychuje im život pomocou vlastnej fantázie preplnenej romantizmom, semtimentu a ideálov. A potom ten román a samotný päťriadkový zápis v akejsi zaprášenej kronike majú od seba napokon na míle ďaleko.

Aj samotný príbeh Johanky z Arku bol takýto strohý zápis. O procese a upálení. 

A zrazu sa do toho príbehu mnohí snažili vdýchnuť život.

A Johanku si muzikálovo zaspievali naše najväčšie spevácke hviezdy ako Lucie Bíla, či žienka, čo sa napokon vrhla pod vlak – Iveta Bartošová.

Paradoxne mňa doteraz najviac oslovilo práve toto spracovanie od Luca Bessona ,kde do role titulnej postavy vsadil svoju aktuálnu manželku Milu Jovovich.

Besson ani tak nešpekuloval nad nejakým romantizmom a možnými ľúbostnými citmi Johanky, ako skôr nad tými najelementárnymi otázkami, že ako sa niečo takéto vlastne aj mohlo odohrať?

Čo ju k tomu viedlo a čo viedlo samotného následníka trónu, že ju v určitej etape jej vojenskej kariéry podporil a dal jej šancu?

Pre nás azda najdôležitejšia otázka je ohľadom jej motivácie a videní. 

Náboženskí fanatici v tom majú jasno. Ak uveríš tomu faktu, že svätí sem chodia na zem a zjavujú sa podľa vlastnej ľubovôle tam kde chcú a tomu, komu chcú.

Ak však neveríme na zázraky, zrazu je ten príbeh omnoho podozrivejší.

Ozaj tých svätých videla, alebo si ich iba vymyslela?

Nevzdelané mladé sedliacke dievča vyrastajúce v storočnej vojne. Vie, že vojna nie je pre ženy, vie že vojenská kariéra nie je pre ženy, no zároveň v kostole počúva proroctvo o akejsi panne, ktorá zachráni francúzsky ľud. A čím iným by presvedčila samotného nástupcu trónu ak nie práve oháňaním sa menami tých svätých? Lebo samotné postavenie sedliačky ju ešte neoprávňovalo postaviť sa na čelo armády.

Možno nebudete súhlasiť s paralelou zo súčasnosti, no pri vlastných pokusoch o presadenie sa to vidím tiež. Ako ma až nabádajú ľudia ku klamstvám.

-Vadí tvojmu nádejnému zamestnávateľovi tvoj vysokoškolský diplom? Tak to predsa z toho životopisu vymaž a ani to nespomínaj.

-Chcú od teba tri roky praxe? Tak predsa zaklam, že ich máš. Renáta, ty musíš klamať, s pravdou sa nikam nedostaneš.

Teda v silno vierami opradenom štáte, čo iné by viacej nakoplo tvoju kariéru, než oháňanie sa menami svätých a kladenie samého seba do akejsi unikátnej pozície prostredníka medzi človekom a Bohom?

Aj Ježiš zápasil s tým istým. Pre svojich židovských spoluobčanov bol iba synom tesára a jeho ženy, no on sám seba kládol niekde oveľa vyššie. Nazýval sa synom Boha. A teraz sa čudujeme, že tí jeho susedia odmietali v synovi tesára vidieť syna Boha, či samotné božstvo?

Aj Johanka cítila, že ona má na niečo oveľa viac, než len brázdiť otcove role a byť nemou obeťou storočnej vojny.

No stále je tu otázka, či si tie svoje vízie iba šikovne vymyslela, alebo im aj sama verila? Ak by verila, museli by to byť halucinácie. Zvláštna samoľúbosť dnešných psychiatrov, že spomedzi tých strohých informácií si oni zrazu dovoľujú stanovovať a vylučovať diagozy. A zrazu tvrdia, že ona nemala schizofréniu? Ale ako k tomu prišli a čo im slúžilo ako podklad, aby to mohli s istotou vylúčiť?

V každom prípade Johanka, či v iných zdrojoch aj Jana, sa vďaka svojim víziám mohla postaviť na čelo zdecimovaného vojska.

Ona ako nevzdelaná sedliačka, čo nevie čítať ani písať, ani počítať.

Čo nemá žiadne vojenské vzdelanie a len nechápavo sleduje, ako a o čom sa všetci tí vojenskí funkcionári radia.

Jej stačí len slepá viera.

Ona neráta, či za ňou stojí stovka, alebo desaťtisíc vojakov.

Akoby sa všetci rodili jedine preto, aby v jej slepej vojne mohli zomrieť.

A na chvíľu toto zaslepené, fanatické vedenie funguje.

No ozaj by sme chceli, aby nás dlhodobo viedol niekto, kto nemá žiadne vzdelanie, ani empatiu, či reflexiu? Niekto, kto ide iba slepo vpred, kým nezomrie?

Johanka sa odmieta podriaďovať autoritám. Prieči sa čerstvo korunovanému kráľovi aj cirkevným autoritám.

Ona si našla nadľudskú zbraň v tej svojej pozícii akéhosi prostredníka medzi bohom a ľuďmi.

A pre ňu už nie je cesty späť.

Ona už nejde nazad do tej svojej nezaujímavej dediny. Ona sa už nevydá za miestneho mlynára, či pekára a neporodí mu haldu detí. A nebude im s pokorou štopkať ponožky.

Besson ukazuje akési míľniky.

Akési body, keď sa ešte mohla zastaviť.

Keď ešte mohla s pokorou odísť a ušetriť si holý život.

Zabila ju vlastná pýcha.

Mám medzi friendmi človeka, čo ma volá Johanka. Prisudzuje mi jej bojovnosť aj ochotu presadiť sa v mužskom svete. Ale až teraz, po tomto Bessonovom filme som si naplno uvedomila, že nevolajte ma Johanka. Ja nie som žiadna náboženská fanatička. Ani nie som ochotná a schopná kráčať cez mŕtvoly.

Paradoxne Johanka zohrala kľúčovú úlohu v histórii francúzskeho ľudu. Zrejme obdobnú, ako Ježiš u Židov.