Knižná mapa

Do kín sa dostal najnovší film Milana Ondríka pod názvom Miki. Autori už avizujú pokračovanie pod názvom Černák. Tematika je teda jasná: Mikuláš Černák a divoké deväťdesiate roky. 

Už som vám spomínala, že filmu predchádzala kniha. Mikuláš Černák: Prečo som prelomil mlčanie?

Prekvapuje ma mnoho vecí. Jednak, že s Černákom na tvorbe knihy spolupracovala jedna z mojich bývalých kolegýň – novinárok. Jednak, že sa tento bývalý vodca podsvetia už aktívne chystá na slobodu.

Proste z celej tej knihy ste mali pocit, že niekto sa nám tu chce tváriť, aký je on napravený, so srdcom na správnom mieste. Ako on všetky svoje hriechy ľutuje, no zároveň má ten dojem, že kumpáni sa na neho snažia hádzať vlastné zločiny a tak sa on proste musí ohradzovať.

A film akosi voľne naväzuje. 

Maľuje nám tu obraz chlapa, na ktorého sa to všetko len tak sype. Zdravotné problémy manželky a prúsery jeho brata aj smrť otca,….

A on je tu pomaly za slušňáka, ktorý ich všetkých miluje a len sa snaží riešiť ich problémy až prúsery.

A len sa snaží nejako využiť tie bláznivé 90.-te roky. kedy sa svet tak trochu zbláznil. Kedy sa po amnestii na svetlo sveta dostávajú všetci grázli, čo boli dovtedy pozatváraní.

Teda náš filmový Miki väčšinou iba reguje, väčšinou „iba chráni svoju rodinu“. Či už biologickú, alebo neskôr tú mafiánsku.

Manželovi v tom filme chýbalo viacej popisu, ako vlastne prišli k tým obrovským prachom a bavorákom.

Mne chýbalo viacej tých ozaj nevinných obetí. 

Lebo, že sa tam mafiáni vraždia a mlátia navzájom, to nás až tak zo stotličiek nedvíha. Ozajstná skrivodlivosť je násilie páchané na nevinných. Na tých, čo mali len tú smolu, že niečo videli, alebo nebodaj niečo mali, na čo mala tá mafia zálusk.

Teda potešil aspoň Lukáš Latinák v úlohe nevinného krčmára naivne veriaceho spravodlivosti. A pekných pár viet má ku koncu filmu aj krčmárova žena.

A tiež potešila postava Lojza Čističa s jeho manželkou, ktorú si zahrala Vica Kerekes. Na Lojzovi to až kričí, že ním lomcujú nervy na úrovni psychopatie a to napätie okolo neho sa dá miestami krájať.

Pomáhajú aj zvukové efekty, ktoré miestami vyslovene drásajú nervy a dávajú tušiť, že zase raz príde niečo zlé.

My sme tá generácia, ktorí sme prežili našu mladosť v 90-tych rokoch. Teda nás teší už aj pripomínať si tú atmosféru, tie šaty, tú hudbu, tie retro autíčka.

S Mikim najimpozantnejšia je scéna kúpania sa s tigrom. To nemá vadu, tie obrazy, za tie by sa nemusel hanbiť ani Hollywood.

Čítala som rozvášnené komentáre, že aký je to už úpadok, ak ospevujeme vraha, ale netočíme film o SNP. No ozaj neviem, či by ste na ten film o SNP reálne išli a či by vás dokázal natoľko opantať, ako toto mafiánske divadlo.

My sme Mikiho videli v kine Lumiére. Vlastne vďaka Mikimu sme toto malé milé kino v centre Bratislavy objavili.

Menšie sály, ale skvelá cena aj poloha kina.

Ako tak čítam tie biografie mafiánov, tak to veľa zmyslu nedáva. Že jeden má mať za tri vraždy doživotie a toho ďalšieho ideme za desať vrážd púšťať na slobodu. A ešte mu postavíme aj pamätník a herec sa vyjadrí, že to je vlastne tiež iba „obyčajný človek“.

Btw. ten trailer je drsný až moc. Až tak, že ma spočiatku odrádzal. Samotný film sa pozerá oveľa lepšie. No a skončil sa v tom najlepšom, takže už si aj nadháňa divákov na Černáka.

Fotografia: autorka