Knižná mapa

Tesne pred kalamitou sme mali malú milú akciu. Už sme aj prezdieľali zopár fotiek na sociálnej sieti a dala som aj krátke video na youtube. 

Ale reku aj tu sa vám pochválim, aká som to ja organizátorka, moderátorka a autorka.

Na youtube sa mi pomaly – pomaličky zbierajú sledovatelia. Už je ich až 29. Pre neznámeho človeka ozaj milé, no na to, že trápne frašky z jojky so mnou sledovali tisíce ľudí, tak je to vlastne zúfalé.

Je krutou realitou uvedomiť si, že ľudí nezaujímaš ty ako osoba. Ich zaujímajú len trapošiny, umelo vyvolané hádky. Zaujíma ich predstava vidieť v tom druhom akúsi stratenú existenciu bez štipky sebareflexie.

A zrazu keď si vážny, keď chceš ozaj niečo povedať, alebo ukázať, tak už nič. Posielajú ťa nazad k sporáku, či do jojky,…

Proste nie, standup comedy so mnou nefunguje a o moje poetické, patetické, romantické, idealistické ja má záujem nejaké minimálne množstvo ľudí.

Taký je fakt a stačí sa už len zžiť s kožuchom šedej myšky.

Ale teda čo sme prezentovali a kde?

Ide o hromadný počin. 13 mužov a 20 žien prispelo k vzniku solídnej knižky – Antológie Pars Artem.

Trochu som pátrala v análoch a pôvodne to malo byť iba 4+10. Tak sme sa teda rozrástli a príležitosť som popri mnohých ďalších dostala aj ja.

Editorkou aj ilustrátorkou bola Anka Drevická.

Ak by vám latinčina robila problémy, tak Antológia je kvázi ročenka a Pars Artem mi bolo preložené ako Krídla umenia. Ak si to porovnáte s Ikarom, kde je tiež v logu krídlo, tak tá paralela je celkom evidentná. Ja osobne by som za také hojné používanie latinčiny nehlasovala. Predsa len, je to na dnešnú dobu už archaický jazyk a v podstate nás len vzďaluje od toho bežného, súčasného čitateľa, ktorý čaká len rýchly príbeh a instantné emócie.

Paradoxne práve v čase po vydaní Antológie som pracovala v kníhkupectve. A tak som zažila jej púť zo strednej poličky na tú najnižšiu a potom do šuflíka. A keď som ju občas niekomu chcela ponúknuť, tak sa mi dostávalo odpovedí typu:

-Neznášam hromadné diela!

-Tam je aj poézia? Tak to ja nemusím!

či dokonca perlička – Nemám rád Vlada Javorského.

Nakoniec sa kniha vracia vydavateľovi a už ju predávajú iba na objednávku. A to môže byť aj dôvod, prečo sa ročenky z ďalších ročníkov už ani nevyrobili.

Veľa práce a slabý efekt, no koho by to neznechutilo?

A keďže okrem krstu som o žiadnej čítačke z tohto diela nepočula a vedela som, že je to moje jediné dielo, ktoré mám šancu ponúknuť teraz, alebo už proste upadne do zabudnutia, tak vznikla táto čítačka v jednej z bratislavských knižníc.

Aká bola hlavná idea?

Keďže šlo o spoločnú zbierku, ani som ju nechcela prezentovať sama. Chcela som tam mať minimálne 10 percent z tej autorskej zostavy. A aby to bolo pestré, musel v tom byť aj nejaký mužský element. No a keďže tá naša Antológia vytvorila akýsi mix diel skúsených, zabehaných autorov a úplných nováčikov, tak aj zloženie na čítačke bolo presne takéto.

Za tých nováčikov, ktorí to ešte majú všetko pred sebou, ale literatúra je ich vášňou a rozhodne sa jej nemienia vzdať, tu boli dvojičky z Nového Mesta nad Váhom: Edita a Judita Ďurčová.

Aj keď dvojčatá, aj tak je každá iná.

No a za tých skúsených poetov, ktorým vychádza jedna zbierka poézie za druhou, s nami pobudol Miro Dávid, dvorný textár kapely AC+ a zároveň hudobný manažér.

Moddi svojou recitáciou dokáže zaujať.

Miro má množstvo prezývok, aké sa neho behom textárskej kariéry nalepili. River Salome, Grco Holub…Moddi.

Btw. aj ja som nejaké mala: Rain, Reine. A teraz už mám najrašej len to Reni Baba, čo mi hovorí jediný človek na svete, asi ľahko uhádnete ktorý.

Teda komorná akcia, ale zvládli sme to bravúrne. Naplniť hodinu času literárno – hudobným pásmom nie je zase až také jednoduché.

O dvojicu hudobníkov sa postaral Moddi. Takže vcelku som s akciou spokojná. Aj keď samozrejme pre mňa, čo som zažila bláznivé a nekonečné reakcie z pitomej šou, je také to vlažné, letné, solídne a kultivované prijatie nezvyk. Je to ako obdivovať motýľa v tieni slona. Ale čo narobíme. Skutočných hodnôt si musíme byť vedomí hlavne my sami. Aj keď davy budú konzumovať čosi celkom inšie.

Fotografie aj video: autorka.

Gitara a violončelo: Dominik a Vladimír.