Knižná mapa

Milí verní aj neverní čitatelia, rok 2024 sa chýli ku koncu a my si svorne užívame dni voľna a odpočinku. Trávili ste tieto sviatky sledovaním stého opakovania Mrázika? Alebo vás tiež naše nekonečne sa opakujúce rozprávky už nadobro unudili?

My sme s tým doma chvíľu bojovali, až sme to vzdali a usúdili, že v telke nič normálne nedávajú. Ešteže máme Netflix a ešteže tam z času na čas prihodia nejakú tú novinku.

Môj obľúbený žáner real crime sa dočkal viacerých noviniek. Začiatkom decembra som sa namotala na seriál Já jsem vrah.

Ide o seriál, kde každá časť predstavuje príbeh jedného z mnohých vrahov v USA. Filmári sa to snažili spestriť a tak tam máme všehochuť, mužov aj žien, čiernych aj bielych, dokonca je tam aj Indián. V zbraniach je to menej pestré, väčšinou pištoľ, alebo nôž.

A častým spojencom páchateľov je klamstvo, väčšina hriešnikov sa snaží svoj zločin zmenšiť, strelci často tvrdia, že tá zbraň vystrelila sama,…

No ale toto je na Vianoce trochu prisilná káva, tak sme hľadali niečo inšie.

Vianočné rozprávky u nás moc nezabodovali a všetky tie vianočné filmy, plné dojímavých vrúcnych scén sme akosi tiež s veľkým oblúkom vynechali.

Zaujali nás dve minisérie, v mnohom podobné. Akcia s krimi, kde sa hrdina akosi živelne pokúša vyriešiť záhadu, ktorá okolo neho vyvstala, lebo polícia je nečinná, alebo kúpená, či iba neschopná.

Šílenství je o černošskej celebrite, na ktorého sa snažia našiť vraždu.

A on si hľadá spojencov, aby tú pekelnú sieť, čo ho takmer dostala, predsa len odhalil a dotlačil k reálnej spravodlivosti.

Obeťou je mladý influencer – rasista, ale počet obetí rapídne stúpa, ani náš hlavný hrdina nie je v bezpečí, dokonca ani jeho rodina.

Len hlavný mág – miliardár je zdanlivo nedolapiteľný.

Najpôsobivejšie sú prvé scény a potom to napätie šikovne gradujú. Až na pár dialógov, ktoré sú až zbytočne statické.

1992 – španielska miniséria o svetovej výstave v Seville.

Hlavným hrdinom je sériový vrah, ktorý je tiež zdanlivo nepolapiteľný.

Chvíľu s napätím sledujeme a potom nás stále viacej štve, že na neho nikto nemá, ako by proti zlu boli všetci bezbranní.

A dlho nechápeme, prečo je polícia natoľko nečinná so zviazanými rukami.

Amatérski detektívi sú príjemným spestrením, keďže dokonalí detektívi ako Colombo, sú proste už priveľmi vzdialení od reality ako aj všetky tie dokonalé detektívky, kde do polhodinky chytia aj toho najprefíkanejšieho páchateľa. Hlavneže z reality vidíme, ako často sa to tým osobám prepečie a ostávajú po celé roky nedolapení, či beztrestní.

Senna – životopisná miniséria o brazílskom jazdcovi Formuly 1, ktorý tragicky zahynul na pretekoch v Imole.

Asi toto bolo to najlepšie, čo som cez tieto sviatky videla. No možno je to zase len subjektívne, lebo mám rada biografie a Senna bol v čase svojho účinkovania jedným z našich miláčikov.

Na tom prelome 80-tych a 90-tych rokov sme tie závody pravidelne sledovali, vtedy to ešte malo čaro. V tých časoch mali tie preteky grády.

A Sennovou smrťou akosi všetko ustalo. Keď nastúpil Michael Schumacher a vyhrával z roka na rok, z Formuly 1 sa stala nekonečná nuda, ktorú už ani nebol dôvod sledovať.

Teda bavilo nás si s filmovým Ayrtonom prejsť celú tú jeho profesionálnu kariéru aj nejaké pohľady do jeho súkromia. A samozrejme, pre nás najnapínavejšia otázka, ako a prečo vlastne zomrel?

Aj filmári akoby si dávali tú otázku, že mohol tie preteky v tej Imole odrieknuť? Mohol prestať ako Prost, či chrániť si radšej život ako Niki Lauda?

V každom prípade z úmrtia Ayrtona Sennu sa organizátori poučili a zaviedli po ňom sériu opatrení na lepšiu ochranu života svojich jazdcov.

Zápisník alkoholičky – skutočný príbeh alkoholičky, ktorá si pod týmto názvom viedla aj blog.

Už minule tu bol seriál Vzpomínky v mlze, príbeh jedného alkoholika a jeho žalostnom boji proti svojej závislosti.

A všetkých tých, ktorých sa toto peklo bytostne týka, dokáže poľský seriál poriadne naštvať aj rozbúriť hladinu. Lebo ten hrdina sa motká a klame a padá do osídel alkoholu zas a znova.

A tí, čo mu veria, sú rad radom sklamaní.

Tento najnovší český film potešil azda práve svojou jednoduchosťou. Nič neprikrášľuje, ani nepridáva.

Vlastne úplne obyčajný príbeh mladej ženy, ktorá sa stane manželkou a matkou, ale svoje novopečené povinnosti nijako nezvláda a radšej sa utieka ku fľaške.

Míša má pritom milujúceho manžela, zlatučké miminko a celkom pohodových svokrovcov.

No ale „materská dovolenka“ nie je tou typickou dovolenku, kde by si mamina mala vyložiť nohy na stôl a bezstarostne sa rehotať. Mala by sa správať ako zodpovedná manželka, nevesta, matka. Ona však na túto zodpovednú funkciu v živote každej ženy jednoducho rezignuje.

A zase len štve toho diváka a my ľutujeme, že chudák Ondro a chúďa bábo. A nakoniec aj chudáci svokrovci, ktorí si takéto peklo tiež nezaslúžili.

Míša sa spamätá až z úplného dna, keď už príde o muža aj o bábo.

Veľkou otázkou dneška je, prečo sa tisíce ďalších alkoholikov nikdy nerozhodne a nikdy sa nedokope ani k tomu uvedomeniu si svojho problému.

Myslím, že je to jednoducho preto, že ešte nedosiahli to svoje dno.

Lebo väčšina ľudí, čo sa denne nalieva, to akýmsi zázrakom predsa len zvláda. A nepomočujú sa, ani sa neváľajú po chodníkoch a dokonca majú aj svoje roboty, či podnikanie.

Ono ľudia sa rozhodnú len v momentoch, kedy už skutočne ide o život. Prípadne o robotu.

Kým im dovolíme, aby nejako šialene, ale fungovali, kým sa to spoločensky toleruje a akceptuje, kým nám aj vianočné programy pretkávajú reklamami na alkohol, tak sa teda niet čo diviť, ak si mnohí z tých konzumentov namýšľajú, že oni to ešte zvládajú a s nimi je v podstate všetko v najlepšom poriadku.

Takže všetci tí hrdinovia ako Míša mali vlastne aj šťastie, že sa im tá krehká alkoholická rovnováha rozbila na márne kúsky a oni dostali akúsi druhú šancu na život.