Ťažká téma a zrejme aj málokoho zaujíma. Autorský zákon nie je vecou, ktorú by mali mnohí v malíčku. Lebo sa ich proste netýka. Zájdu do kníhkupectva, vezmú si v lepšom prípade nejakú tú knižku a po prečítaní ju posunú za zlomok ceny ďalej.
Málokto pátra, ako tá knižka vznikla, kto ju ilustroval, či bolo v rámci zrodu diela všetko v súlade s kostolným poriadkom,…
Vlastne je to len moje preklatie, že som príliš blízko, príliš pozorná, azda aj príliš kritická,…A pritom som sa už neraz popálila a viem, že kde sa dvaja bijú, tak tretí ľahko príde k úrazu.
A predsa by bolo zbabelé mlčať. Ak sa dejú veci, čo nám nedávajú zmysel.
Vlastne bola som oslovená, či poznám dané vydavateľstvo a konkrétne danú autorku, lebo vraj z tohto môže vzniknúť právny spor.
Ako sa z autora knihy môžete deklasovať na autora námetu?
Tiež nechápem. V roku 2019 sa pripravovala rozprávková knižka aj muzikál. Autor textu Jozef Juščák, ilustrátor Rastislav Ekkert. Rukopis už musel byť hotový, keďže ilustrátor sa chopil práce so všetkou vážnosťou a maľoval obrázky od kapitoly ku kapitole.
Temnota pekla v podaní ilustrátora.
V roku 2020 sa rozprávková knižka ocitla v edičnom pláne vydavateľstva, ale nevznikla.
Až v roku 2023 uzrela svetlo sveta rozprávková knižka s pôvodným názvom Čert v sukni, avšak Juščák je tu spomínaný len ako autor námetu.
Ilustrátora vymenili. Z jednej strany chápem, že hľadali niečo jasnejšie, optimistickejšie, vhodnejšie pre maloletého diváka. Z druhej strany ten sprvoti oslovený ilustrátor sa už na diele narobil.
A to mi dosť pripomína aj jednu z mojich situácií, kedy som pracovala na projekte, bola som stopnutá kdesi uprostred a všetka moja dovtedajšia práca ostala navnivoč a nezaplatená.
Zakliaty princ v špinavej sukni,…
Recenzie žiadne?
Skúšala som pohľadať nejaké recenzie. Na oficiálnych stránkach Martinusu a Panta Rhei nebolo do tohto momentu nič. Ani jediná hviezdička. Avšak Ajka hovorí, že prijatie knižky je pozitívne, rodičia údajne chvália, že deti sú vedené k správnym hodnotám.
Občas mám pocit, že všetci sledujeme zrejme nejaký totálne odlišný film. Lebo ja nechápem nie iba zrodu tejto knižky, ale ani jej lajtmotívu.
Krásny princ Krasomil je ohrdnutou škratou Hofou a jej strigou mamou prekliaty a stáva sa huňatým čertom v hnusnej špinavej sukni. Zachráni ho však víla Lesnienka. Stačilo prekliateho princa vykúpať v bublinkovom kúpeli a vyzliecť mu tú hroznú sukňu a zase je z neho ten krásny princ.
Ostatných postavičiek je neúrekom, no všetok ten ďalší dej mi príde ako druhoradý.
Za mňa podprahová informácia bola, že chlapci v sukni sú hnusní čerti. A že ich treba teda vyzliekať a vyumývať.
Za mňa dosť priamočiary sexizmus. Pripomína mi kus Veronu Šikulovú, ktorá v detskej knižke zakomponovala dievčatko menom Ivan.
Ani to mi nebolo sympatické, no ak si už mám vybrať, tak radšej toho Ivana, než toto. Príde mi hrozne direktívne a aj celkom zbytočné strašiť chlapčekov tým, že si nesmú obliekať sukne.
Pravdu povediac, videla som už zopár pánov v sukniach. Spomeňte si len na tie škótske kilty, ale kľudne aj na gotickom koncerte. Proste ten muž v sukni sa tam z času na čas objaví. A nič strašné sa nestane. Nejdeme sa prežehnávať svätenou vodou, ani svojim deťom splašene nezakrývame oči s lamentovaním, že Preboha, nepozeraj sa! Sodoma – Gomora!
Teda chápem, že niekto v postavení starého otca môže mať takéto konzervatívne názory.
No ja by som takýto motív istotne nerozvíjala, ani by som sa podeň nepodpisovala. Detských kníh je na trhu dosť. A autorka, čo má na konte už cez tridsať titulov, predsa nepotrebuje nutne vydať tú tridsiatu prvú za cenu života aj smrti.
Autorský zákon
Ozaj len v skratke. Autorské práva sa dedia. Ak chce niekto spracovať naše dielo ako námet pre vlastné dielo, má si od nás pýtať súhlas.
A ak práve umrieme, tak si ten súhlas má pýtať od našich dedičov. Ďalšou otázkou je, nakoľko je potrebné to pôvodné dielo prepísať, aby sme pôvodného autora za aktuálneho prestali považovať. Je to teda komplexný problém, záleží na dedičoch, ako sa dokážu o svoje práva pobiť. Dedenie vie byť traumatizujúce už aj bez takýchto otáznikov. Na druhej strane, mne sa neraz stane, že si prídem sama a bezmocná, voči ľuďom, čo mi špinia moje meno, rozkrádajú môj majetok,….ozaj nemusíme ísť do vojnových krajín aby sme mali dostatok drámy na celý život.
Rozprávkový slovníček
Požičaný? Tradovaný? Zase iba „za horami, za dolami“, zase tu máme chalúpku na stračej nôžke a aj Hofa – lenivá, škaredá dievka, až prekvapujúco pripomína Marfu z Mrázika.
Teda ja sa túto knižočku nechystám uchovávať pre moje prípadné vnúčatá. Vy áno? Diskusia prekvapujúco funguje. Rada si prečítam vaše názory.
Fotografie: autorka a screenshot fb.
Celá debata | RSS tejto debaty