Knižná mapa

Práca recepčnej z pohľadu rádového turistu vyzerá priam idylicky. Formálne oblečená osoba za pultom je vám schopná v jasne dohodnutých hodinách zabezpečiť check in a check out. Odovzdáva a odkladá kľúče, podáva základné informácie. Nemalo by to byť žiadne Mission impossible. 

Tak zhruba takúto predstavu som o tejto robote mala a aj som sa o ňu z času na čas uchádzala.

2001 – nezamestnanosť láme rekordy

Prvýkrát to bolo cca v roku 2001, bola som čerstvo vydatá a čerstvá absolventka. Pracovné skúsenosti takmer žiadne. Hľadali recepčnú do hotela a napozývali si do obroskej haly cca 50 uchádzačiek. V prvom kole pohovoru sme odpovedali na otázky akejsi komisie. Následne boli v hale vyhlásené priebežné výsledky. Nejakých 15 žien si pozvali aj do druhého kola. Mňa vtedy nie, ani som sa vlastne nič bližšie o tej práci nedozvedela. Mala som dojem, že prijali skôr skúsenejšie ženy, čo už majú nejakú prax.

Po roku 2020 nezamestnanosť prudko klesla

Zhruba ne jednu tretinu toho bývalého rekordu. Takže zrazu sa už nekonali také tie megakastingy a všetko fungovalo v o hodne komornejšej atmosfére.

V tom čase som sa uchádzala o miesto recepčnej v menšom welness hoteli. O ostatných uchádzačoch som sa nedozvedela nič. Bola som zavolaná na skúšku, na nejaké dve hodinky. Počas tej skúšky som bola vlastne len s recepčným. Vlastník si ma len zbežne omrkol z lobby. Počas mojej návštevy neprebehol žiaden check in ani check out. Nejaký už ubytovaný hosť akutár odišiel a potom zase prišiel. Zo dvaja návštevníci išli do wellness a dostali uterák.

Videla som nejaký monitor, kde prichádzali emaily a prebiehali rezervácie, no žiaden ten veľký frmol tam vlastne nebol. Že prečo som na tom mieste neuspela, mi nebolo nijako komunikované.

V súčasnosti sú kvalitní zamestnanci vzácni

Vraví sa, že do tretice všetko dobré. Tak som učinila aj ten tretí pokus. Som už predsa len niekde inde. Pracovala som s ľuďmi, pracovala som s pokladňou aj hotovosťou. Nerobí mi problémy dokladať tovar, ani si ho priebežne sledovať, či niečo na prevádzke nechýba.

Tak teda ďalšia skúška. Tentoraz 6-hodinová.

Zdanlivo sa nič nedeje, len jeden bezďák na lavičke,…

Ono sa to nezdá, ale turistická sezóna sa začína. Check out je v tomto hoteli brnkačka, keďže platí sa rovno pri príchode, kedy hostia dostávajú aj faktúry.

Akurát sa tým odchádzajúcim hosťom umožňuje ešte do 13:00 si uložiť svoju batožinu. Teda kým sa naobedujú, zoženú odvoz,…V hoteli aktuálne nefunguje reštaurácia a nie sú pridelené parkovacie miesta. Recepčná si rovno pri príchode má za 15 minút spraviť inventúru všetkého tovaru a dvoch pokladní, následne variť kávu a čaj pre hostí, manipulovať s objemnou batožinou hostí, kontrolovať upratané izby, či vyhovujú štandardom očakávaní. Výťah nie je, teda kmitám medzi štyrmi podlažiami. Zametnanecká kuchynka tiež nie je, teda používam maximálne tak kanvicu, chladničku a donášku.

Chcek in vyzerá rušne, lebo očakávame hostí do cca 20 izieb. To si ešte vynásobte dvomi-tromi. Od každého pýtajte občiansky, či pas. Neberte vodičský, nepúšťajte cudzích ľudí, nezdržujte, lebo lobby je malé, ak stojí 8 ľudí pri pulte, už máte vlastne plno, všetko zle. K tomu ešte pýtajte adresy, lúštite tie hieroglyfy, čo vám ten hosť načmáre, kontrolujte zo 8 kamier o celom hoteli, neberte doklady po dátume splatnosti. Každému naúčtujte turistickú daň, ale dôchodcom už nie. Každému podávajte kompletné informácie, nezabúdajte, že fajčiť sa tu nesmie. Neodfláknite registrácie, lebo vám hrozia pokuty z cudzineckej polície.

Samozrejme, nech vám sedí kasa a v prípade porušení ubytovacieho poriadku musíte inkasovať tú pokutu, v prípade podnapitých ich nemáte ubytovať, v prípade podvodníkov ich máte včas zachytiť a nerobiť žiadne výnimky, v prípade, že by si chceli obzerať izby ešte pred check inom, tak majú smolu, obrázky visia na nete.

Dve kasy, milión inštrukcií, denné – nočné, víkendy aj sviatky. Z toho všetkého sa vám zatočí hlava a zabúdate sa usmievať. K tomu ešte sme ani nespomenuli manažéra, údržbára, chyžné, vedúcu recepcie, ….proste celý ten idylický obrázok, ako ty prijmeš dvoch hostí a milo sa usmievaš, sa ti rúca ako domček z karát. Teoreticky by som ešte mala čakať, že sa mi ozvú, prakticky toto bolo asi prvý krát, čo mi bolo jasné, že bohužiaľ, nezvládali by sme to, ťažko by sme sa zlaďovali do nejakého toho namazaného stroja, kde budeme všetci naraz kmitať ako švajčiarske hodinky.

Foto: autorka