Knižná mapa

Netuším, čím to je, ale naše posledné návštevy kina prebiehajú v mimoriadne komornej atmosfére. Sedadlá viac prázdne ako plné, obsadenosť približne dvadsať percent. A čo sa týka tých filmov, tak jedno sklamanie strieda len ďalšie. 

Je to až komické, lebo potraviny praskajú vo švíkoch a v kaviarni si pomaly nie je kam sadnúť, no akonáhle prekročíme prah niektorého z našich obľúbených kín, tak akoby zastal čas.

Možno v nákupných centrách je tá návštevnosť vyššia, no my si vyberáme s manželom práve tie staré mestské kiná, čo ešte majú nejakú tú históriu. Nepodávajú tam síce pukance ani coca-colu, no nám dvom to ozaj ku šťastiu ani nechýba.

Bočná stena kina Nostalgia.

Naposledy ma tak neskutočne sklamalo Námi to končí. Na to, akú mega reklamnú kampaň to malo, a potom uvidíte vyslovene zidealizovanú, nereálnu snímku.

Úroda roku 2026…

Ovce na stope

Malá milá rozprávočka. Detektívky mám rada. A tu tými detektívmi sú prekvapujúco ovečky. Postavičky krásne vykreslené, policajt neschopný, ovečky jedinečné, s menami a osobnosťami.

Možno už starneme, a možno to robí ten teplotný rozdiel, že z letnej horúčavy si vhupnete do kina a tam je teplota o dobrých pár stupňov nižšia. A ešte je tam tma a pohodlné sedadlá, plus aj ten čas, tesne po obede, ale,…ťahalo nás do spánku…ozaj blbé, ak v kine bojuješ s očami, nech sa ti nezatvárajú,….

Keby sme mali nejaké vnúčatá, zrejme by sa im tie malé milé ovečky ľúbili.

My sme sa hlavne sprvoti ledva vedeli dočkať, kým ten pastier zomrie a kým sa ten dej aspoň trochu zdramatizuje. Avšak samotný námet je originálny a tvorcovia z neho vyťažili, čo sa dalo.

https://www.csfd.sk/film/1755980-ovce-na-stope/prehlad/#

Diabol nosí Pradu 2

Za mňa číre sklamanie. Ikeď ja som si nejako špeciálne neobľúbila ani jednotku.

No tuto, jediné, čo človeka zaujme, je vizuál. Nádherné módne kreácie, krásna monumentálna Posledná večera. No samotný dej a postavy nič moc.

Príbeh o tom, ako sa dokonalá novinárka spojí so svojou dokonalou šéfkou, aby zachránili svoj ikonický časopis predajom do rúk nejakého milionára s dokonalým vkusom.

Normálne to človeku ubližuje.

Všetok ten dokonalý svet, kým v realite bojujeme večne s kilami, s neúspechmi v práci, nedokonalosť vo všetkom, kam sa pozrieme,…a potom sa nám snažia predať nejaký dokonalý produkt, no za mňa to nijako nefunguje.

Pripomína mi to celý ten net plný filtrov a influencerky plné silikónov, umelých mihalníc a nadpojených vlasov.

Možno jediné, čo v tejto megarozprávke bolo reálne, je ten fakt, že noviny, nech už sú akékoľvek, ozaj bojujú o prežitie.

https://www.csfd.sk/film/1617612-diabol-nosi-pradu-2/prehlad/

Za mňa sa však radšej budem váľať doma na gauči, sledovať Jamieho Olivera, ako putuje po Amerike, či Mika Sheparda, ako vyrieši ďalšiu vraždu v Brokenwoode. Ono seriály sú adiktívne, najviac pohody máš neodškriepiteľne doma a Jamieho milujem, práve pre to aký je – uveriteľný, autentický, nevystupuje ako poloboh, či ako busta z mramoru. Dýcha z neho človečina, ktorú z Andy ani z Mirandy žiaľ necítim.-

Fotografia: autorka