Knižná mapa

Užívate si to príjemné ochladenie? Konečne vonku nie sú štyridsiatky a vnútri v byte sa tiež tých tridsať stupňov pomaličky umierňuje. 

A v téme, čo mi leží v mysli, je ešte chladnejšie.

True crime from Austria

Rakušáci sklamali vo futbale. Aspoň mňa, ako som tak včera večer sledovala a nemali takmer žiadne šance proti Španielom. Tipovali sme remízu a tak nás tých 3:0 skutočne sklamalo.

Na druhej strane Španieli ukázali svoje kvality a že s nimi teda treba do ďalších dní rátať.

No a Rakúsko ma osobne sklamalo aj v otázke spravodlivosti. Podmienečný trest pre chlapa, čo nechá umrieť bez pomoci svoju partnerku, mi príde naprosto nepostačujúci.

https://www.topky.sk/cl/11/9328787/Mal-konat-inak–Podmienecne-odsudili-muza–Jeho-priatelka-umrzla-pri-horskom-vystupe

„Odsúdený Thomas P. nechal svoju priateľku Kerstin G. tesne pod vrcholom vystavenú silnému vetru bez toho, aby ju zabalil do prikrývky z izometrickej fólie alebo bivakovacieho vaku. Toto vybavenie mal k dispozícii, avšak ponechal si ho vo svojom batohu, pričom podľa Reuters svoje konanie na súde nedokázal vysvetliť,“ píšu Topky.

Fascinujúci prípad, ktorému sa onoho času venovalo aj dostatok mediálnej pozornosti.

Skúsený horolezec sa navzdory nevhodným podmienkam vydal so svojou neskúsenou partnerkou na vrchol najvyššej hory v krajine. A keď už ďalej nevládala, tak ju tam nechal vysilenú a dezorientovanú zamrznúť.

Krutá smrť a pitvajúc tie jednotlivé kroky horolezca, vyznievajú ako úmyselná sabotáž. Ja proste neverím, že ju chcel zachrániť a že všetky tie chyby, ktorých sa od začiatku túry dopúšťal, boli neúmyselné.

Na súde sa bránil tým, že jeho partnerka bola dospelá a svojprávna. Že ten výstup chcela a bola aj fyzicky zdatná.

Bola však evidentne neskúsená a slepo mu dôverovala, čo sa jej v extrémnych podmienkach kruto vypomstilo.

Nezabudnuteľný príbeh hodný sfilmovania.

Čo to je ten alpský rozchod?

Tragický výstup na najvyššiu horu krajiny Grossglockner sa stal akousi metaforou. V denníku N redaktorka písala, že je to celkom stúpajúci trend. Tie vzťahy, čo sa rozpadnú rovno počas túry. Lebo v náročných situáciách páry nedokážu udržať jednotu a stavajú sa práve proti sebe.

No a ja som si spomenula na jednu svoju dávnu príhodu, s lyžovačkou, ktorá „nem dopadla dobre“.

Ono ako deti sme boli vedené k športu. Lyže boli niečo bezpečné. Plno krát som popadala a zase vstala ale sneh bol mäkký a kopec nebol žiadny zabijak.

Ako mladá žena som proste k tým lyžiam mala pozitívny vzťah. A v novom domove s novými susedmi,…

***-ešte stále pochybujete, či sú hory dobrá téma v týchto horúčavách? Podaktorí trávia leto v Tatrách z roka na rok opakovane. Lebo je tam proste o pár stupňov furt chladnejšie. Netreba sa potiť, čeliť úpalu, sedíte si pri piknikovom stole po večeroch v mikine – všetko je to len o prefenciách.****

Kúsok sa zamotávam, či sa mi možno iba nechce riešiť tú nepríjemnú zimnú storku.

Šli sme proste na lyže. Nie na nejaký extrém, len na najbližšiu horu s vlekom. Relatívne blízke, relatívne bezpečné.

Mala som lyže, ktoré mi nemal kto nastaviť, ale susedovie chalan ma zlákal na ten kopec práve s tým, že tam bude aj Vašo. Chlap o chlp starší, skúsenejší, on sa vraj vyzná, on mi to nastaví,…a všetko bude fajn.

Šli sme teda, traja dospelí, svojprávni ľudia na kopec,…párkrát som sa spustila na vlastných lyžiach a v pohode. A potom prišiel ten mladý a nezodpovedný, že Vašo ti požičia svoje lyže, tie sú proste super, to iba uvidíš!

A ja sprostá som ani moc neuvažovala. Vašove lyže boli čierne a užšie a krásne sa leskli a žiadne kontrolky mi v hlave neblikali.

Len tá rýchlosť toho zjazdu sa neskutočne zrýchlila. A možno ma to aj kus vyplašilo.

V každom prípade keď som spadla, tá lyža sa neodopla a nohu mi to skrútilo o 180 stupňov.

A keďže nie som žiadna gumená žena, hneď som vedela, že to je zle a že tá noha je zlomená. A že teda ani nemá veľa zmyslu dávať si tie lyžiarky dolu, lebo aspoň niečo mi tú nohu fixuje.

Šokuje ma skôr, ako to s tými dvomi takmer nehlo. Ako som si sama odkryvkala do najbližšieho bistra a zhruba hodinu som si tam popíjala nejaký čaj, lebo oni si veselo lyžovali ďalej.

A vlastne ani doma, vôbec žiadna ľútosť, či starosť,…dostávali sa mi do uší len nejaké debilné reči, že Renča sa nevie lyžovať a že padala ako hruška.

Prišlo mi to hrozne neempatické. A tiež, že tým ľuďom na mne nijako nezáleží.

Vašo bol chlap, ktorého som nikdy moc nechcela bližšie poznať. A po tej hore už vôbec nie. Spomenula som si naňho jedine vďaka gastro prevádzke ktorú vedie. Našla som na Google parádnu recenziu o jeho reštike a ako som čítala, ako sa ku tým zákazníkom správa, tak mi to prišlo ako cez kopírku. –žiadna ľútosť, žiadne priznanie si viny, všetky chyby zvaľovať na iných,…

Neobťažoval sa ani prísť,…

Zákazníčka čakala od neho ospravedlnenie, no nedočkala sa ho.

Ja od neho už nečakám tiež nič.

Ten mladší parťák, s tým sme si boli do tej hory celkom blízki, ale sklamal. Na hore aj inde,…vyslovená dezilúzia. A skončili sme v stave, že on volá, ja nedvíham, on píše, ja občas odpíšem.

Minule sa chcel stretnúť. Vraj je blízko. Nechápal, prečo ja nechcem.

Napísal, že on mi nikdy neublížil. Ja si to nemyslím.

No z druhej strany je už dávno zle, ak niekto nemá žiadnu sebareflexiu a nedokáže si ani uvedomiť, kedy a čím ti ubližuje.

Tak sme predsa len mali nejaký ten vlastný alpský rozchod. Aj keď nedopovedaný a nevyjasnený. Po rokoch ma dosť ľudí sklamalo a je to ozaj veľmi zle, keď si uvedomíš, ako málo tým ľuďom na tebe záleží. Ako je im prakticky jedno, či ty si OK, alebo už dávno nie.

Ilustrácia je scrrenshot google recenzie.