Knižná mapa

Včera sme veľkolepo oslávili sviatok svätých Cyrila a Metoda a mne do očí neudrela žiadna reflexia daných udalostí. 

No a minulú sobotu sme mali aj ďalšie neúspešné referendum, ktoré Fico pohotovo využil na Devíne, že vraj opozícia vyhodila von komínom 12 miliónov.

Je mi smutno tak trochu z oboch. Z referend, že sú tak neprakticky nastavené. Z ľudí, ktorí sú natoľko sebestrední a obmedzení. Verím, že mnohí ani netušia, čo bola tá NAKA a špeciálna prokuratúra. Zrejme majú dojem, že na nich rozprávame nejako latinsky, či hotentotsky. Radšej si v sobotu spravili piknik, či išli si okopávať záhradku, než by si išli „plniť svoju občiansku povinnosť“.

Cyrilometodský odkaz

Smutné je, že celé tie oslavy na Devíne sa zredukovali na Smer a jeho spolupracovníkov. Akoby si ten sviatok tak nejako sprivatizovali. No najviac mi vadil Ficov príhovor. Myslím, že bol najviac cez čiaru. Zhrnúť do kratučkého odkazu na oslavu Cyrila a Metoda Donalda Trumpa aj Putina a opozíciu na ktorú treba rýchlo zabudnúť? A ešte neúnavne propagovať spoluprácu východu a západu? Ja som pri sledovaní dokumentu o Cyrilovi a Metodovi mala skôr dojem, že cestujú z juhu na sever a zase sa vracajú na juh a putujú severne.

V každom prípade Cyril aj Metod nie sú čisto slovenskí hrdinovia. Rovnako ako na území niekdajšej Veľkej Moravy, na nich môžu rovnako krásne spomínať všetky slovanské národy.

Paradox je, že aj keď pre nás vytvorili hlaholiku, po úmrtí svätcov boli ich nasledovníci rozprášení a hlaholika sa viacej ujala v južnejších krajinách.

Maria Orsola Bussoneová

Keď už sme mali tých svätcov a cirkevný sviatok, azda by vás nejako okrajovo mohol zaujímať aj príbeh tohoto dievčaťa.

Maria Orsola už nastúpila na proces blahorečenia. Teda vo svojom užšom regióne ju už uctievajú ako svätú.

A knižočka Maurusa Greena nám približuje posledné roky života dievčaťa vyzdvihnutého na tento piedestál.

Zase len musí ísť o reedíciu, keďže medzi jednotlivými štáciami textu prešla desiatka rokov.

77-89-98

Benediktín Green z Liverpoolu napísal predslov ku tejto knihe v roku 1977.

Do Londýnskeho vydania roku 1989 napísal úvodné slová anglikánsky kňaz Christopher Idris Evans.

A slovenské vydanie edície Nové Mesto  roku 1998 prekladal Vladimír Hirko.

Teda jedná sa o nábožnú literatúru, autori boli duchovní, všímali si hlavne tie duchovné aspekty života Marie Orsoly.

Kto bola a čo výnimočné vo svom mladom veku dokázala, že ju tak uctievajú až do dnešných dní?

Obyčajné dievča z horskej dedinky Vallo pri Turíne na severozápade Talianska trávilo svoje detstvo na internátnej škole sestier albertínok v Lanze, odkiaľ pokračovala v štúdiách na zmiešanom štátnom lýceu v Cirie.

Vychovávali ju teda mníšky, od začiatku bola vedená k viere. Spievala náboženské piesne a hrala na gitare. Problémy jej robila latinčina aj gitara, ale hlavne vlastná povaha. Bola živá a prirodzená, no ustavične si robila výčitky, že by mala byť poddajná a poslušná, že musí vo všetkých vidieť Ježiša a milovať Boha.

Maurus Green mal možnosť stretnúť jej rodičov aj priateľov, vidieť jej denník a jej listy.

Na škodu celej knihy za mňa je, že ju písali duchovní.

Dievča s gitarou.

Green sa o úmrtí mladej Marie Orsoly dozvedel z tlače. A šokujúca informácia bola iste, že na jej pohrebe sa zúčastnilo celkovo okolo 2000 mladých veriacich.

Povojnové Taliansko prežívalo časy náboženského obrodenia. Aj Vallo dostalo nového energického kňaza Dona Vincenza, ktorý dokázal lepšie osloviť mládež. Zobral ich na stretnutie so spoluveriacimi a naučili sa budovať tesné spoločenstvá.

Maria sa zoznámila s hnutím Fokoláre, osvojila si obraz Ježiša opusteného. 

Základ je v podstate jednoduchý: Ježiš na kríži prežíval chvíľku temna, mal dojem, že ho otec opustil, preto sa Ježiš opustený stáva aj patrónom sirôt.

https://sk.wikipedia.org/wiki/Hnutie_fokol%C3%A1re

Maria sa snažila zo všetkých síl. Budovať jednotu, vidieť v každom Ježiša a milovať v ňom Boha. Jej dali azda najťažšiu úlohu: prinášať Boha chlapcom.

Bola mladá a krásna baba, chlapcom sa prirodzene páčila, a ona sa učila „ich likvidovať“. Vlastne snažila sa v každom z týchto chlapcov vidieť Ježiša a prinášať im do života vieru.

Napríklad Sandro, ktorý ju špeciálne zaujal, bral aj drogy, zaplietol sa aj s prostitútkami, ale Maria sa zaňho modlila a želala si, nech nastúpi na cestu viery.

Na tejto ceste podporovala aj svoje kamarátky, aj seminaristu, čo práve vystúpil zo seminára.

Všetci ju mali radi, aj keď okrem hlasu a gitary ani nevynikala z davu.

Zomrela 15-ročná v letnom cirkevnom tábore kde prišla ako animátorka. 10.7.1970 v Treporti pri Benátkach. Prišla z pláže a šla si usušiť vlasy. Nastal však skrat a bola na mieste mŕtva.

Predchádzali tomu však znepokojujúce udalosti. Maria aj jej družky čelili otázkam, či by boli za spoločenstvo schopné aj zomrieť a Maria sa dokonca rozhovorila aj o tom, ako by si želala zariadiť svoj pohreb.

Spravili by sme všetko inak?

Za mňa normálne by bolo vyšetrovať podozrivé úmrtie a brať na zodpovednosť tých, čo samotný tábor zorganizovali.

Mariini rodičia však boli evidentne hlboko veriaci a brali to tak, že ich dcéra sa obetovala pre spoločenstvo.

Spravili z nej vlastne malú apoštolku a následne dokonca mučeníčku.

Maria sama priznala, že ona vlastne nemala na výber, ona bola k tej viere vedená odmala.

Z jednej strany chápem, že tu máme nejaké cirkevné školy, aj že nábožne založení rodičia k tomu vedú aj svoje deti.

Na druhej strane mi to príde, že v Mariinom prípade to už bolo prehnané. Že žiadne dieťa by nemalo byť tlačené na šírenie evanjelia a už vôbec by im nemala byť kladená otázka, či sú za spoločenstvo ochotní umrieť.

Veď 12 apoštolov z Biblie predsa neboli žiadne deti! Boli to zrelí muži, rybár, či výberca daní,…

Ani Cyril a Metod neboli deti, lež zrelí muži. Nikto ich do služby nehnal a nebola to ich povinnosť, lež samostatná voľba. Oni sa nenútili, ale šli, lebo vedeli že sú tej služby ochotní aj schopní. A dokonca aj nadšení.

Neviem, či sa dočkáme tej doby, kedy Mariu Orsolu začnú veriaci po celom svete uctievať ako svätú. Bolo to však dievča z mäsa a kostí. Tiež som mamina dievčaťa a ja by som takýto osud pre svoju dcéru nechcela. Nech je radšej šťastná a spokojná tu na zemi, než by sa mala po celý krátky život obetovať a trpieť za Boha.

„Prosila som Pána o toľké veci: aby ma odpútal od všetkého, aby mi vložil do srdca nesmiernu túžbu svedčiť o ňom pred druhými, aby mi pomohol vyvoliť si ho bez akejkoľvek výhrady. A on mi dáva toľké milosti! Prosila som Pannu Máriu, aby som sa jej mohla podobať, ale nepodobám sa jej ani len trošíčka. Som si však istá, že ma vyslyší. Veď prosím, aby mi pomohla milovať svojho syna!“-píše Maria Orsola v liste číslo 6 donovi Luigimu.

Fotografie: autorka