Knižná mapa

Z času na čas nečakane stretávam aj ďalších blogerov a býva to obohatením, poznať aj ich cestu a ich postoje. 

S Igorom sme strávili pár hodín na súde. A tá téma bohorovnej ženy bola niečím, čo spomenul aj mimovoľne. A našla som to aj v jednom z jeho blogov.

Myslím, že mnohí píšeme z rovnakých pohnútok, aby sme niektoré veci proste aj sami pomenovali a vypovedali.

https://blog.sme.sk/guris/lifestyle/ja-mam-vzdy-pravdu-syndrom

Iste aj vy poznáte tie notoricky známe hlášky.

1. šéf má vždy pravdu

2. ak by šéf náhodou nemal pravdu, tak do platnosti vstupuje bod 1.

A to isté platí žiaľ aj v prípade samozvane neomylných mám.

A ďalšie klišé to tiež už stokrát pomenovali, že

Stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou. 

Na tomto princípe funguje aj vymývanie mozgov v sektách. Môžete šíriť akýkoľvek blud, ak budete dostatočne agresívni. Lebo mnohí proste nemajú tú silu vám večne oponovať. A keby áno, tak tých svojich oponentov násilne umlčíte.

Mamy si radi a mnohí idealizujú. A potom tie ženy tým mylným predstavám aj samé rady uveria.

Veď ktorá by nechcela byť práve ona tá najmama a superžena? Tá ktorá má vždy pravdu, tá ktorá sa za svoje deti bude byť ako levica.

Ale takto to bohužiaľ nefunguje, lebo tú absolútnu pravdu jednoducho nemáte.

Na Netflixe je super ten ich inteligentný program.

A ak už pochopili, že mám rada true crime a real stories, tak mi aj sama také ponúka. Tak ku mne prišiel aj film Postarajte sa o Mayu.

https://www.csfd.cz/film/1371506-postarejte-se-o-mayu/prehled/

Na rozdiel od ostatných komentujúcich si myslím, že filmári v tomto prípade podľahli klamu a uverili agresívnej matke.

Je to proste ďalšia kontroverzia, nad ktorou môžeme polemizovať, alebo sa aj pohádať do krvi.

Takto to proste na tých súdoch chodí, že všetci majú svoju pravdu. Vzájomne sa vylučujúcu, A potom je už len na nás, komu viacej veríme, na koho strane stojíme, či sa za tú svoju Pravdu budeme byť ako levy, alebo radšej len mávneme rukou a listujeme ďalej.

Príbeh je o zdanlivo dokonalej rodinke, kde tá mama nedokáže akceptovať Nie ako odpoveď.

A keď jej nádherná dcéra prejaví symptómy choroby, tak tá mama ju vezme aj do Mexika a podstúpi s ňou rizikový zákrok.

A v slepej viere v doktora dáva svojej dcére extrémne dávky Ketamínu, až sa dievčatko dostane do nemocnice.

No a práve v tejto chvíli sa musíme všetci rozhodnúť, komu ďalej budeme veriť. Či agresívnej matke, ktorá kričí na nemocničný personál a chce do dievčiny pchať ďalší a ďalší Ketamín, alebo dáme za pravdu všetkým tým lekárom, sestrám, sociálnym pracovníčkam a súdom, ktorí sa snažia o dobro dieťaťa.

Všetci tí cudzí ľudia sa snažia zachrániť Mayu pred samotnou matkou, ktorá by ju v prípade svojvôle vlastnou neschopnosťou dokázala aj zabiť. 

Ale vážne, ako si môže mama-zdravotná sestra namýšľať, že je múdrejšia ako všetci lekári v nemocnici?

Ako lev sa drží jedinej diagnózy a jediného lieku a vo svojej agresii sa neštíti nadávať ani sudcovi.

Až doteraz jej to všetko vychádzalo, to hranie sa na superženu a matku roka. Všetkým tým svojim narcistickým črtám dokázala vždy vydláždiť koridor.

A zrazu veci nemá v rukách ona.

A zrazu o liečbe vlastnej dcéry už nesmie rozhodovať ona.

Záleží len na vás, ktorej pravde uveríte. Kto zničil život krásnemu mladému dievčatku? Bola to nemocnica + sociálka + súdy, ergo celý ten kolos množstva cudzích ľudí, alebo samotná matka, chorobne presvedčená o svojej bohorovnej neomylnosti?

Zase len mám vlastnú trpkú skúsenosť. Ako mi lekár cca 5 rokov predpisoval liek a ja som sa po tých dlhých rokoch prebudila do nočnej mory, keď som na príbalovom letáku objavila, že daný liek sa má užívať maximálne 4 mesiace. A po tých rokoch sa vyvinula závislosť a ten liek mi už nepomáhal, ale škodil. A bolo to horšie, než pred tými piatimi rokmi. A najtrpkejšie poznanie na tom bolo, že toto so mnou zrobil lekár, ktorému som dôverovala.

Dlhodobé užívanie Ketamínu môže spôsobiť zhoršenie kognitívnych schopností, paranoidné stavy, poškodenie močových ciest a bolesti v brušnej oblasti.- píšu na drogy.org.

Teda v tomto prípade pre mňa veľká škoda, že samotní filmári nepochopili, o čo v tomto žalostnom prípade vlastne šlo. A cepujú systém namiesto jednotlivca.

Lebo vraj „všetci sú sprostí, len ja som lietadlo.“