Mám viacej voľného času a menej chuti na akékoľvek interakcie cez sociálne siete. A tak sledujem jeden televízny seriál za druhým. Akoby som niečo neustále hľadala, možno akési skryté motivátory a elementárne vysvetlenia. A o všetkých sa ani nedá písať blog, ani by to nemalo zmysel. 

Päťdielny seriál The Alcàsser Murders vyšiel v júni 2019.

Škoda, že ho nepredabovali do žiadnej reči a tak ste nútení počúvať španielčinu s titulkami. Ale samotný príbeh stojí za to. Lebo je to stále väčšie šialenstvo.

Zrejme by som nedávala už do samotného názvu titulku: Vraždy. Lebo ten príbeh sa rozvíja ozaj veľmi pomaly. Máme tri maloleté kamarátky: Miriam (15), Desiree (14) a Antónia (14).

Dievčence sa v piatok večer vyberú na diskotéku, ale zmeškajú autobus. Miriam volá domov, nech ich odvezie otec, ale ten má chrípku. Mama dcéru odbije jedinou vetou: Máte smolu.

Dievky stopujú a od tej chvíle sa po nich zľahne zem.

Otec Miriam sa stáva najaktívnejším televíznym hrdinom, všade chodí a rozpráva, vyrába plagáty. Prosí dievčence, aby sa vrátili domov.

Ako aj v iných prípadoch, celé toto mediálne šialenstvo nemá žiaden reálny zmysel. Mŕtvoly ti domov neprídu, aj keď ich budeš denne s plačom volať domov.

Teda zatiaľ čo si polícia robí svoju robotu, tak otec Miriam si stále viac užíva mediálnej pozornosti. A nielen tej. Stáva sa akýmsi ľudovým hrdinom, čo chodí po námestiach a burcuje davy.

Za mňa je toto čistá narcistická porucha, čo sa uňho začína rozvíjať. Ako si užíva mediálnu pozornosť. Ako zanechá svoju obyčajnú nudnú prácu, aby bol už len tým martírom, čo zbiery podpisy na námestiach a „bojuje za správnu vec“.

Dualizmus?

Desivé na tom prípad je nielen brutalita, ale aj celkový postoj, spoločnosti, médií.

Kým som robila v bulvári, aj od nás sa chcelo, že bežte a oslovujte pozostalých. No bežní pozostalí nie sú takíto. To čo predviedli tí ľudia v Španielsku, nemá obdoby.

*Trojo trúchliacich párov si miesto toho, aby si doma v pokoji poplakali a vystrábili sa z tej všetkej hrôzy, tak bežia do kulturáku a ťahajú tam aj zvyšok rodiny. A kulturák praská vo švíkoch a médiá z toho urobia najsledovanejšiu talkshow všetkých čias.

A otcovi Miriam nič oficiálne nie je dosť dobré. Oni proste potrebujú mať aj druhú pitvu a alternatívne vyšetrovanie a alternatívny súd.

Fernandovi je šedá realita o zvrátených mladíkoch z vedľajšieho mestačka jednoducho málo. On to jednoducho potrebuje, aby jeho dcéru znásilnil minimálne nejaký bývalý minister, či veľký producent – milionár. A neváha do tejto svojej križiackej výpravy nalákať ďalšiu skrachovalú existenciu, ktorý sa vydáva za alternatívneho vyšetrovateľa, aj nejakého pochybného experta, ktorý prevádza druhú pitvu.

A médiá? Tie sú tu stále, aby šírili všetky tie dizenformácie, čo si partička vytvorená Fernandom navymýšľa, na koho každého ukáže prstom.

My v maďarčine máme také príslovie, že „Egy bolond százat csinál.“ – Jeden blázon ich vyrobí sto. A práve toto sa darí aj Fernandovi. Davy z neho šalejú a uctievajú ho ako Krista. Obyčajní patológovia, kriminalisti, ťahajú za kratší koniec. Fernando ich svojou absolútnou neúctou a nerešpektovaním všetkých „oficiálnych verzií“ jednoducho znemožňuje v očiach širokej verejnosti.

Partička pomätencov sa neštíti ozaj ničoho. Ukradnúť spis, obiviniť prominentov absolútne bez dôkazov, zverejňovať citlivé fotky a inímne detaily o maloletých obetiach.

V celej tej stoke mediálneho šialenstva sa vynímajú dve kultivované novinárky, ktoré naberú odvahu, aby začali uvádzať veci na pravú mieru. S nimi sa dokážem stotožňovať, im fandím, do ich redakcie chodia naštvané správy denne. Davy veria Fernandovi, nie odborníkom, nie skutočným expertom a ani poctivým novinárkam.

Nepripomína vám to aj naše pomery? Ako, že kto najviac vykrikuje, ten má pravdu? a pestrofarebná ohromujúca verzia je vždy lákavejšia, než prostá, šedá, nerada počúvaná pravda?

Koniec zaniká v chaose

V poslednej časti tie titulky preskakujú tak rýchlo, až začínate strácať niť. Ale vystupujú tu už najmä ženy. Ženské obete, ženská sexuálna sloboda.

Oslovené nechápu, čo ľuďom vadí na tom, že dievky stopovali.

Zase len za mňa, mi to príde celkom nezodpovedné. V 14-15 rokoch lietať v piatok večer po diskotékach a nasadať do cudzích áut k totálne neznámym mladým mužom.

Zástankyne tej vytúženej slobody by iste boli rady, keby bolo možné sa aj nahé kúpať vo fontáne a nič by nám nehrozilo. No neviem. Nesledovali štatistiky kriminality? Či len obyčajné nočné správy? Bezpečnosť nie je niečo, čo by nám padalo z neba. Ak si môžem dovoliť tvrdiť, že žijem v bezpečnej štvrti, tak za to bezpečie sme sa tu všetci namakali. A denne na ňu dbáme.

Teda nič nie je samozrejmé, ani bezpečnosť.

A všetci tí zdravení rodičia. Za mňa áno, ak sa chcete vyjadrovať, tak sa vyjadrujte. Ale nehrajte sa na expertov, sudcov, kriminalistov. Novinár by mal s otcom robiť rozhovor ako s otcom.

Snažím sa vám nechať kus prekvapenia na záver. Čo myslíte, ako dopadla partička konšpirátorov okolo Fernanda?

Celkom fajn recenziu k seriálu má aj

Nick Schager v Daily Beast

https://www.thedailybeast.com/netflixs-the-alcasser-murders-the-brutal-rape-and-slaughter-of-three-teen-girls-that-scandalized-spain