Knižná mapa

Úvaha o chorobách, ktoré môžu a nemusia končiť smrťou. A o výraznej osobnosti, ktorá už fyzicky nemôže byť medzi nami.

Na Slovensku sa nám ukazuje obdivuhodný fakt: na rakovinu umiera podstatne viac ľudí, než na strašiak posledných mesiacov zvaný koronavírus.

Tieto dve úplne odlišné diagnózy majú aj spoločné znaky: pri oboch je dôležitá prevencia a včasná diagnóza. A zároveň ani na jednu z nich nemáme všemocnú terapiu, ani vakcínu.

Korona sa nás, zdá sa, úspešne obchádza, no nádory tu boli aj budú. Ženám sa odporúča pravidelné samovyšetrenie prsníkov a pre obe pohlavia sú dôležité preventívne prehliadky.

Ja patrím k šťastlivcom u ktorých bol nádor prsníka nezhubný. No oveľa unikátne dopadol u mňa rutinný rentgen pľúc. Ak vám podľa nálezu oznámia, že máte zápal pľúc bez toho, aby ste mali akékoľvek príznaky, ani sami tomu nerozumiete. No ďalšie vyšetrenia v Pľúcnej ambulancii ukázali, že mojim pľúcam nič nie je. Mám len ďalší nádor tesne za nimi. Nič sa s tým nedá robiť, ale nie je to zhubné. Prejavuje sa to skorším nástupom únavy spojeným s dýchavičnosťou.

Ja som mala aspoň v tomto šťastie. Všetko podozrivé sa ukázalo ako nezhubné. No niektorí majú toho šťastia predsa len menej. A so zákerným zhubným nádorom bojoval aj vysoko vážený literát Maroš Bančej.

Bol členom komisie, ktorá odsúhlasila grant na vydanie debutovej básnickej zbierky Bea Hric Swetlunka: Ne/z/vratná spoveď.

A navzdory ťažkým bolestiam predsa len navštívil Bratislavský krst tejto knihy.

Druhý krst prebehol v Rožňave, na tom som sa zúčastnila ako spoluorganizátor. A tým dňom začalo aj moje pôsobenie ako vedúcej Gemerskej pobočky literárneho združenia.

Takýto plagát som vytvorila s použitím fotografie Beáty Svetlíkovej.

Oznámenie o úmrtí Maroša Bančeja ako významnej osobnosti slovenskej literárnej scény obletela médiá. A literárna súťaž Pars Poetry bola premenovaná na jeho počesť.

Slabou náplasťou je, že som ho mala medzi priateľmi a občas mi aj niečo milo komentoval. No k osobnému stretnutiu sme sa nikdy nedostali, čo považujem za veľkú stratu, ktorú už nie je ako dohnať. Rovnako ako ani nikdy nezahliadnem básnika a textára Joža Urbana vo Zvolene. Smrť býva krutá a kradne nám to najvzácnejšie, čo na svete máme.