Knižná mapa

Ráchel Noa: Havran v kávomate

Máloktorá knižka má taký nevšedný osud, ako tento debutový počin poetky Ráchel Noa. A keďže dielo má na internete množstvo nádherných a neprekonateľných recenzií, len sa tým utvrdzujem vo vlastnej ceste. Voľnejšia forma recenzie, vyzdvihnutie drobností, ktoré si čitateľ možno ešte nevšimol. A hlavne hľadanie súvislostí, zaznamenanie Ráchel na mapu slovenskej literárnej scény.

Verný čitateľ Knižnej mapy už zrejme postrehol, že sa vám snažím prihovárať z rána na ráno. Poodhaľovať zákulisie literárnej scény a samozrejme poukazovať na autorov, ktorých diela stoja za pozornosť. No neignorujem ani súčasné spoločenské dianie. V dnešných časoch je možno najpálčivejšou otázkou dodržiavanie domácej karantény. A Ráchel Noa je vzácnym príkladom aj toho: ako netreba všade byť a všetko riešiť. Ako zanechať stopu na literárnej scéne aj úplne z úzadia, len skrz internet a sociálnu sieť.

Samotný pseudonym Ráchel Noa vychádza údajne z rodinných mien autorky, ktorá si možno aj kvôli kresťansko- židovskému pôvodu želala ostať v anonymite. Ale skúsme si to rozobrať na drobné, v čom je táto knižka iná?

Od autora sa zväčša očakáva aktívny prístup. Nech si sám zoradí básne, vyberá ilustrácie, zúčastní sa na krste svojej knižky. A následne vynesie svoju knižku medzi čitateľov, zúčastní sa čítačiek a multižánrových podujatí. Aby sám prezentoval svoje dielo.

U Ráchel je zdá sa všetko inak. Jej práca skončila napísaním a zverejnením desiatok básní na internete. Zjavne už v žiadnu zbierku nedúfala, ani sa o ňu neusilovala. To až neúnavná speváčka alternatívnej hudobnej skupiny Ľahká múza prevzala iniciatívu do vlastných rúk. A urobila pre túto knižku nepomerne viac, než by si vyžiadala bežná práca editora.

Gudrun básne zozbierala, zoradila do troch dielov s tým, že sa jej podarilo zachovať epický charakter diela. Napísala tiež úvod a na napísanie doslovu požiadala teraz už zosnulého velikána slovenskej literárnej scény Maroša M Bančeja. Na ilustrovanie sa ponúkol akademický maliar Ladislav Maria Wagner s tým, že básne poetky Ráchel Noa už poznal a obdivoval.

Následné stretnutia s čitateľmi prebiehajú tiež v réžii a s účinkovaním Gudrun. Jej 30-ročné pôsobenie na hudobnej scéne sa u nej zhutnilo v podobe množstva mediálnych kontaktov, určitej popularity a tiež vykryštalizovaním akéhosi jedinečného štýlu. Čitateľ, ktorý Gudrun ešte nevidel, ostane zrejme zaskočený, možno mu aj padne sánka. Štýlová editorka totiž chodieva na čítačky v kostýme z „havraních pier“ a celkové vystúpenie štylizuje do podoby akejsi neogotickej performance.

No na záver, ak už tú knižku budete mať fyzicky doma, až tu začína intenzívne pôsobenie samotnej Ráchel umocnené ilustráciami pána Wagnera. V tichu svojho domova máme šancu postupne odhaľovať príbeh lásky a sklamania. Poetka sa netají obdivom k velikánovi temnej poézie Edgar Allan Poe – ktorému venovala jednu zo svojich básní. No Poeov  symbolický havran čitateľa neúnavne sprevádza prakticky celou zbierkou. Symbolom pôžitku sa pre poetku stáva káva, ktorá sa v básňach pravidelne zjavuje v rôznych obmenách. Obdobne ako drobné narážky na kolísku poézie, Francúzsko.

Mňa najviac oslovili básne Nedeľníčkovia, Bulvár-káva-láska a Moje deti.

Z tej poslednej dovoľte aspoň úryvok:

Moje deti

Chcem byť so svojimi deťmi doma,

milujem ich a nenávidím nemocnice…

Bože, každý deň sa modlím,

aby si ma nechal s nimi,

potrebujú narýchlo uvarené párky,

vzdušné zámky a rozhrešenia.

Chcem byť s nimi

viac ako s tebou.

Doma.