Knižná mapa

V tomto blogu vám predstavím básnika, ktorého som spoznala svojským spôsobom.

Už dlhé roky píšem. Je to ako ranný rituál, vstať a ísť vysypať hlavu plnú myšlienok. A trpezlivosť prináša svoje ruže, ľudia ma čítajú, vnímajú, ….niekam radia, nejako škatuľkujú….

Svojich verných čitateľov evidujem a sú pre mňa vzácnosťou. Niečo ako posledné jednorožce.

Takto som zaregistrovala aj meno Stanislav Háber. Ktosi, kto ma číta a z akéhosi dôvodu ho oslovujú moje texty, moje myšlienky.

Hodnú chvíľu to bolo v tejto polohe, až som usúdila, že o tom pánovi Háberovi by som mala vedieť aj čosi viac.

A na moje veľké prekvapenie som v ňom objavila skutočne plodného autora, čo má na konte už cez dvadsať knižiek.

A v toto zvláštne Covidové leto som v Čitárni u červeného raka aj osobne spoznala Stanislava Hábera a jeho krásnu, krehkú, jemnú manželku Júliu.

šťastná voľba na titulku…

Aktuálne si zalistujeme v jeho zbierke poézie BabylonskAAA si lAAAska.

U Hábera je už akýmsi štandardom, že svoje verše píše o Júlii a venuje Júlii ako svojej večnej múze.

A zbierky halí do kresieb, ktoré mu Júlia ešte ako mladucha kreslila do prvotných ľúbostných listov.

Táto zbierka vyšla v roku 2014 vďaka sponzorským darom.

Básnik v nej opisuje pokojný prístav dlhoročného manželstva. Láska v nich neexploduje, lež poctivo plápolá.

Zo dňa na deň, z verša do verša.

„Zvyk ti vraví

že som sám sebe

podobný a predsa

v každý deň sa svet

mení a my s ním” (Pruhované sa vracia)

A keby sa vám zdalo, že desiatky- stovky básní s rovnakou tematikou musia byť nudné, tak sa mýlite. Háber je dostatočne vnímavý a dostatočne zručný na to, aby sa neopakoval. A ako nadaný umelec, stále objavuje nové a nové nuansy, hodné obdivu, zamyslenia, ospevovania.

„preskakujem peróny

lebo lásky sú vždy

len ich stačí vnímať

zavriem oči a už ťa vidím

ľudia to nerobia

hoci je to také ľahké

aby sa mi v hrudi

postavil chrám” (Postaví sa rýchlo sám)

s venovaním od Júlie

A my tomu jeho vrúcnemu a oddanému citu stále viacej rozumieme.

Opatrovať si manželku ako najvzácnejšiu kvetinku, vydržať s ňou v dobrom aj v zlom až po veky vekov, veď to je vlastne prapodstatou každého jedného manželského sľubu.

V našej bláznivej dobe to už každý druhý manžel nemyslí takto poctivo. Mnohé rodiny sa rozpadajú, manželia podvádzajú a utiekajú sa od jednej ženy k druhej.

A čítajúc Háberove verše pochopíte, že žiadne dlhé a spokojné manželstvo nie je samozrejmosťou. Je to vecou odhodlania a neustáleho úsilia o pestovanie vzťahu.

Tomuto básnikovi proste uveríte, že každé ráno vstane s rovnakou láskou v srdci a napíše aspoň tú jedinú báseň. O nej a pre ňu.

„Všetko sú vlny

ktorými sa energia

mení pod vplyvom

lásky

aby si ma potešila

a ja hľadám spôsob

ktorým by som sa

obetoval za teba” (Voňavé večere)

A že ho ani nenapadne vymeniť ju za akúsi mladšiu, či krajšiu.

Rovnako ako si ani nehľadá žiadnych profesionálnych ilustrátorov. Veď má predsa Júliu a jej ľúbostné listy sú zdá sa dostatočne hlbokou studnicou pre ďalšie a ďalšie ilustrácie.

Fotografie: autorka