Knižná mapa

V Číne včera začali Zimné olympijské hry. Športové kanály budú po celé dni vysielať záplavu olympijských výkonov. No keďže nie som ani vrcholový športovec, ani športový komentátor, autentické zábery z Pekingu by ste odo mňa zrejme márne očakávali. Ostávam v téme, kde som viacej doma a ktorá sa ma určitým spôsobom aj dotkla. Sme u viery a nástrahách s ňou spojenými.

Na úvod nie je na škodu podotknúť, že naši náboženskí teoretici neradi operujú s názvom sekta. Argumentujú tým, že každé svetové náboženstvo onoho času začínalo ako sekta, trebárs aj kresťanstvo – Ježiš Kristus a jeho 12 apoštolov.

Avšak pre každodenné používanie je to veľmi dobrý názov. Poukazuje na priepasť medzi už zavedenými svetovými náboženstvami a rôznymi vznikajúcimi a zanikajúcimi spoločenstvami, aké vídame rôzne po svete.

Najhoršie príklady sú desivé: vypustenie sarínu v tokijskom metre, rituálne ľudské obete voodoo sekty, či masová samovražda v Jonestowne.

Náš čitateľ však môže nadobúdať akýsi falošný pocit bezpečia. Akosi sa mu môže javiť, že všetky tie šialenstvá sa dejú priďaleko a nám vlastne ani nič nehrozí.

Tolerančný patent u nás nastolil akúsi náboženskú slobodu. A ak je človek dostatočne liberálny, malo by mu byť v podstate irelevantné, či ľudia okolo neho veria v mimozemšťanov, alebo trebárs aj v zlaté teľa. Problémy nastávajú, ak rôzne náboženské spoločenstvá oberajú ľudí o ich osobnú slobodu, rodinné vzťahy, financie, zdravie, či dokonca život.

Skrz vlastné prežitky vám môžem priblížiť nanajvýš motivácie, prečo sa človek s rôznymi spoločenstvami dostáva do kontaktu. Zároveň sa snažím vypichnúť aj akési elementárne charakteristické rysy.

Vysokoškolské časy – svedkovia sa neponáhľajú menovať, aké spoločenstvo ich to vysiela.

Som mladá študentka. Babka ma párkrát vzala do kostola, mama sa párkrát stretla s Jehovovými svedkami.

Cítim sa osamelá, bojujem s vlastnými depresiami.

Jeden spolužiak zo Zš sa mi obesil, môj obľúbený spevák (Kurt Cobain) si strelil do hlavy.

Prijať ten fakt, že šťastia proste niet a ľudský život ani nemá zmysel, je celkom desivá alternatíva.

Dvaja moji spolužiaci sa obracajú na vieru. Stretávam stále viacej nadšených mladých ľudí. Heslo znie „Ježiš ťa miluje!“, mladí vydávajú svedectvá ako našli Boha, osobné šťastie, zmysel života.

Párkrát navštívim ich bohoslužby, spievam s nimi náboženské piesne a modlím sa. Naše stretnutia končia osobným stretnutím s vodcom našej skupiny. Ten tlačí na osobné svedectvá a evanjelizáciu. Až vtedy poznávam, že doteraz mi ani nepovedali, o aké spoločenstvo sa to vlastne jedná. Vraj je to Vysokoškolské biblické hnutie.

Po získaní diplomu však môj pobyt v Žiline končí. Ešte dostanem pár listov a náboženských kníh poštou, no tým to hasne.

Manželstvo – sporným témam sa v zásade vyhýba.

Moja matka sa nedožila narodenia svojej jedinej vnučky.

Moja najbližšia kamarátka sa odsťahuje do Maďarska.

Dieťa je svetlo môjho života, no navzdory tomu sa cítim osamelá, zúfalá manželka. Mojej kariéry vlastne niet.

Jehovova svedkyňa je manželka, matka, súkromná podnikateľka. Mám pocit, že je ku mne úprimná, vnímam ju ako priateľku. Hovorí o tom, ako v predošlej viere nenašla uspokojenie, no teraz zažíva živú vieru.

Padne mi dobre, že sa o mňa niekto zaujíma, jej výklady Biblie nie sú v nijakom protiklade s tým, čo som študovala doteraz.

Nijako na mňa netlačí. Nechce, aby som prestala sláviť sviatky, nespomína krv, ani žeby Ježiš mal byť archanjel Michael.

Všetky sporné body a znepokojujúce svedectvá si vyhľadám sama, po tom, ako ma pozýva do ich spoločenstva s výhliadkou krstu.

Rodisko – nástrahy na najnepravdepodobnejších miestach

Sťahovanie sa do rodného Gemerského regiónu je asi najväčšia životná chyba.

Stretávam vysokú nezamestnanosť a vysokú kriminalitu.

Scientologická cirkev má silné zázemie v Maďarsku a Gemer s ním tesne susedí.

V Tornali je malinké kníhkupectvo slovenskej aj maďarskej literatúry tesne pri mestskom úrade. Zrazu sa popri budove ocitá polička s voľne dostupnou literatúrou a jednou z voľne dostupných kníh je aj Dianetika – akási Biblia scientológov. Síce v malom formáte a mäkkej väzbe, ale predsa.

Na stránkach úradu práce inzerujú voľné pracovné miesto !!! – expedienta ?

Cestujem do RS, je to v predmestí, malá firma mi podsúva Personálny dotazník.

Dotazník o predošlých pracovných skúsenostiach a profile uchádzača by bol v pohode. Toto je však čisto psycholoický test.

O scientologických osobnostných testoch sa z dokumentárnych filmov dozvedáme, že útočia práve na citlivé časti človeka, v snahe ukázať ho v ešte horšom svetle, než človek v skutočnosti je.

Test vypĺňam doma, po vyplnení poznám: jediný zámer bol odhaliť depresie, ktoré sa sa mnou tiahnu po väčšinu môjho života.

Som pohoršená. Vyplnený test nevraciam, sťažujem sa na úrade práce.

Z úradu sa mi dostáva zamietavého stanoviska: testovanie uchádzačov je v poriadku!

Že sa aj takouto zákernou formou niekto môže snažiť nalákať bezbranných nezamestnaných do osídiel obávanej sekty, to nikoho neznepokojuje.

Celkovo sa mi väčšina sťažností v živote vracia vyvrátených.

Akoby mne nikto nikdy neublížil, za všetko si môžem sama, som zrejme ťažko masochistická a dobre platenú prácu by som s rozhorčením odmietla.

Bratislava – súčasnosť – o čo im vlastne ide?

Zvláštne stretnutie zažívam na Trnavskom mýte. Traja mladí ľudia ázijského pôvodu, jedna žena a dvaja muži. Odchádzam z práce, je zima, večer.

Žena ma pristaví na minútku, púšťa mi video z tabletu, potom ďalšie.

Hovorí lámanou slovenčinou. Na ukážkach z Biblie mi predostiera myšlienku, že bohovia sú dvaja: Otej aj Matka. Boh matka je konštrukt, ktorý počujem po prvý krát. Je to zaujímavé. Avšak trojica ma necháva odísť bez toho, aby na mňa získali kontaktné informácie. A tak ani netuším, kto sú a čo vlastne chcú.

Nástrahám siekt som do dnešných čias vlastne úspešne odolala.

Asi som Indián. Človek, ktorý radšej zomrie, než by mal žiť v otroctve.

Osobná sloboda je pre mňa najväčšou možnou hodnotou.

Výstrahy sa snažím vnímať a zabudovať do svojho každodenného jednania. Našťastie už máme svedectiev a dokumentárnych filmov dostatok. A tak vieme, ako Jehovovi svedkovia odmietajú krv aj všetky sviatky, nevolia a neangažujú sa vo verejnom živote.

O Scientológii vieme, že je založená na čisto obchodných praktikách s prvkami scifi a technikami prevzatými z psychológie.

Ich program zameraný na sociálne problémy, či boj proti narkománii však môže mnohých zmiasť. A ich tajná služba OSA môže znepríjemňovať životy odídencov po dlhú dobu.

Obe tieto sekty majú potenciál rozbíjať rodiny. Svedkovia prerušujú všetky vzťahy s odídencami. Scientológovia si dávajú za všetky sedenia platiť. Údajná záchrana planéty je zámienkou na zotročenie a finančné zruinovanie jednotlivcov.

České dievčatá v okolí Prahy láka do svojich osídiel juhokórejská sekta Šchričinmoi. Ako bolo za študentských čias u mňa, tiež nevešajú nádejným adeptkám na nos, kto sú a odkiaľ sú. Operujú Bibliou a vlastným nadšením, Oberajú záujemkyne o všetok voľný čas a pozvoľna trhajú ich rodinné väzby. Ako vlastníci univerzálnej pravdy, ako jediná alternatíva po skončení všetkých súčasných cirkví.

Na Slovensku túto cirkev podporuje Rastislav Čižmár, odfotený dokonca s prezidentkou Čaputovou. Prezidentská kancelária fotku vysvetľuje ako bežné stretnutie na ulici.

Slovenka žijúca v Kanade varuje pred ďalšou sektou : Nithyananda je indický guru hinduistického vyznania. Slovenka mu lákala veriacich v okolí Prešova.

Hovorí  o nedostatku spánku, o vyhorení , pokusoch o samovraždu aj o vraždách.

Proti Nithyanandovi sa vedie séria súdnych sporov v Usa aj v Indii.

Francúzsko sa snažilo scientologickú cirkev úplne zakázať. Masívne proti nej zakročilo Nemecko, Grécko, aj Rusko, avšak americké vládne kruhy aj niektoré celebrity ju masívne podporujú.

Videla som aj video, kde svedkyňa varovala pred Moonovou sektou. Jej prívrženci údajne žijú v Bratislave v biednych podmienkach a predajom suvenírov podporujú kráľovský život rodiny zakladateľa.

Samotná nevesta reverenda Moona ušla od manžela a žije v Usa v ochrane aj so svojimi deťmi. Rozpráva o týraní a vykorisťovaní veriacich.

Čo na záver? Ako varoval aj Július Fučík: Lidé, bděte!