Poznáte to motto, že čím horšie, tým lepšie? Chcela som úplne o inom, no ak sme sa už tak nezhodli na zvieratách, čo taký bitúnok? Včera v talente to myslím ten Štepán správne pomenoval, že „žereš to maso, ale nemusíš vidět, jak umírá ta kráva.“ A áno, často si zapchávame, oči, uši, ústa. Klameme seba samých, hráme sa na chrumkavých. Pražské deti […]

Básne vás totálne nebavia, krimi o štipku viac. Vlastne aj mňa. Aj som sa tak zapovedala, že zbierky básní už nekupujem. A aj detektívku je ideálne požičať si z knižnice. Veď kto má v dnešnej dobe desiatky eur na knihy, hlavne ak ich žerie každý týždeň jednu? No ale u mňa je aj opačný problém, že mám tých kníh na stole priveľa a ešte aj tie knižničné […]

Boli ste voliť? A ste s výsledkami volieb spokojní? Alebo vás chytajú infarktové stavy? Priznám sa, som demotivovaná. Jednak z tohto blogu, kde je čítanosť 2000 a rovnakých 2000 tu bude aj o 12 rokov, nech už napíšem hocičo. Pár ľudí tu so mnou sympatizuje, pár si len prezerá nadpisy a deklaruje nudu – dnes aj zajtra, tak načo? Načo drať klávesnicu? A načo voliť […]

„Bol som dlho preč,“ uzatvára mĺkvy indián kapitolu, ktorú zažil v liečebni. Miloš Forman názov zvolil úplne samostatne a tak sa nám nehynúce dielo vrylo do pamäti pod názvom Prelet nad kukučím hniezdom. Mne sa páči najme tento málo výrečný názov: Bol som dlho preč. Aj ja som bola dlho preč, alebo krátko? Vypadla som z pracovného procesu na hodnú […]

Oficiálne sa to nazýva festival, aktuálny happening by sme pre priblíženie mohli nazývať aj predĺžený víkend s polpenziou. Jedná sa o každoročnú udalosť, približne v rovnakom čase – posledný augustový víkend. Združenie Pars Artem založili básnik a aforista a rozprávkarka. Ján Tazberík, básnik, sa posledné roky ešte zúčastňoval na stretávkach. Naposledy […]

Môj blog o Parkáčovi vyvolal búrlivé reakcie a vlnu nenávisti. Azda najrelevantnejšou výtkou bolo, že tú knihu treba dočítať, aby naplno zažiarila. Tak som teda dočítala, všetkých 285 strán Parkáča a aj 100 strán slávnej dedičky literárneho mena. Žeby som mala čakať nejaké roztopenie ľadov? Po tom blogu mi bolo vytknuté, že som „útlocitná […]

Ja a Ľubo Dobrovoda sme sa vzácne zhodli. Že nemáme se rádi a nebudem se mít rádi. A začalo to mojou naivnou poznámkou ku jeho literárnym počinom, že nechutnosti do literatúry nepatria. Pán autor si proste skalopevne stojí za tým, že áno a že takto má vyzerať takzvaná vysoká literatúra. No a ja som teda nejaká vysušená malomeštiačka, ktorá sa do tej literatúry […]

Kniha Reevesa Wiedemana sa mi dostala do rúk čírou náhodou. Je to novinka a tak som chcela vedieť, o čom je. A urobila na mňa silný dojem. Autor je americký novinár a ku prípadu impozantného rastu a nezabudnuteľného pádu spoločnosti WeWork sa dostal cez svoju novinársku prax. Ako správny novinár vyňuchal všetky kontroverzie a pikošky. Avšak babkám navyknutým na náš […]

Občas je mi až trápne, ako nepoznám najvýraznejšie postavy nášho spoločenského života. Tak to bolo s Máriou Kráľovičovou, ktorej meno mi prvý krát udrelo do očí až v deň jej smrti. Štefana Wimmera si začínam všímať ako 66-ročného boháča. Ako sa však k tej vile na hradnom kopci so 14-timi izbami dopracoval? […]

Ozaj málokedy sa mi stáva, že by som knihe, či písanému textu neporozumela. Možno som len unavená a prepracovaná. A možno Štulajter ozaj písal len takú pocitovku. Z prebalu sa dozvedáme, že Ivan štulajter pôsobil ako novinár a politický poradca. A tak napísal knihu o novinárke, o politikovi a jeho poradcovi, plus o kamošovi, čo inšpiroval toho poradcu. Lebo ten kamoš […]