Knižná mapa

Po mojej prvej recenzii na stránkach Nonameronu bola moja voľba jednoznačná: vytvorila som vlastný blog, aby som mohla cielene mapovať literárnu scénu na Slovensku. Teda srdečne vítam čitateľov Pravdy. A začnime s ľahkosťou. S autorom, čo má už toho veľa za sebou a ani touto básnickou zbierkou svojich čitateľov nesklamal. Ide o zbierku Benjamína Škreka: Kam z kanapy. […]

Boli ste voliť? A ste s výsledkami volieb spokojní? Alebo vás chytajú infarktové stavy? Priznám sa, som demotivovaná. Jednak z tohto blogu, kde je čítanosť 2000 a rovnakých 2000 tu bude aj o 12 rokov, nech už napíšem hocičo. Pár ľudí tu so mnou sympatizuje, pár si len prezerá nadpisy a deklaruje nudu – dnes aj zajtra, tak načo? Načo drať klávesnicu? A načo voliť […]

Sledujem volebné prieskumy aj všetky tie škandály, aké naši politici produkujú. A je ešte vlastne z čoho voliť? Ako rodinka sme s rozhodli, že ideme do toho. A aj keď nebudeme v čase volieb na svojich trvalých adresách, tak to proste dáme. Voličské preukazy vám zasielajú na písomnú žiadosť obratom, takže ak nemáte, ešte stále by ste to mohli stihnúť vybaviť. […]

„Bol som dlho preč,“ uzatvára mĺkvy indián kapitolu, ktorú zažil v liečebni. Miloš Forman názov zvolil úplne samostatne a tak sa nám nehynúce dielo vrylo do pamäti pod názvom Prelet nad kukučím hniezdom. Mne sa páči najme tento málo výrečný názov: Bol som dlho preč. Aj ja som bola dlho preč, alebo krátko? Vypadla som z pracovného procesu na hodnú […]

Oficiálne sa to nazýva festival, aktuálny happening by sme pre priblíženie mohli nazývať aj predĺžený víkend s polpenziou. Jedná sa o každoročnú udalosť, približne v rovnakom čase – posledný augustový víkend. Združenie Pars Artem založili básnik a aforista a rozprávkarka. Ján Tazberík, básnik, sa posledné roky ešte zúčastňoval na stretávkach. Naposledy […]

Ako regionálna redaktorka Bratislavy som videla nejedny krásne plány a nádherné vizualizácie. Ako sa zrevitalizuje jazero Rohlík, akú podzemnú garáž postavia ku Štrkovcu, či aké nádherné Staromestské plató raz zjednotí rozorvané Staré Mesto. A možno keď napadne metrový sneh a pečené holuby nám budú padať na terasy, tak sa aj dočkáme toho futuristického […]

Môj blog o Parkáčovi vyvolal búrlivé reakcie a vlnu nenávisti. Azda najrelevantnejšou výtkou bolo, že tú knihu treba dočítať, aby naplno zažiarila. Tak som teda dočítala, všetkých 285 strán Parkáča a aj 100 strán slávnej dedičky literárneho mena. Žeby som mala čakať nejaké roztopenie ľadov? Po tom blogu mi bolo vytknuté, že som „útlocitná […]

Malý Luško mal veľkú pravdu. Život je ozaj tragikomédia. Neviem, či je to taká tá slovenská špecialita, alebo sa to darí len mne, mať viacej hejterov ako fanúšikov. V každom prípade si to plne uvedomujem, že ak napíšem niečo pozitívne, ako je život fajn a všetko v pohode, tak mám len zopár čítaní a max. 1 komentár, no akonáhle som sa „chvíľu nudila“, […]

Ja a Ľubo Dobrovoda sme sa vzácne zhodli. Že nemáme se rádi a nebudem se mít rádi. A začalo to mojou naivnou poznámkou ku jeho literárnym počinom, že nechutnosti do literatúry nepatria. Pán autor si proste skalopevne stojí za tým, že áno a že takto má vyzerať takzvaná vysoká literatúra. No a ja som teda nejaká vysušená malomeštiačka, ktorá sa do tej literatúry […]

Milujem tlačovky Štefana Hamrana. Nie je to žiadna poblúdená platonická láska, ale mám rada ten štýl, tú vecnosť. Ten pokoj, akým vnáša svetlo do prípadu. Aj do toho o vražde Andrey z Dubnice. A naopak médiá sproste klamali. S tými ich do očí bijúcimi titulkami, že Dva roky zúfalo volala o pomoc a nik jej nepomohol. A volala až natoľko „zúfalo“, že za […]

V prvom rade si želám, aby ma ušetrili svojho fňkukania unudení deduškovia. Že ich nebaví život a nebaví čítať? Tak nech si bežia skladať vlastný epitaf, či kupovať kryptu. Len nech sa nesnažia oberať aj mňa o chuť do života. Ja píšem pre ľudí, ktorých to baví. Čítať, vnímať, premýšľať, ….a teda aj žiť. Neviem, čo je nuda. Vlastne nikdy som tým […]