Písanie tohto blogu ma núti stále viac premýšľať. Ako sa udržať v rámci seriálu a zároveň si prenechať aj dostatočný priestor na vyjadrenie vlastných postojov v rámci aktuálneho spoločenského diania. Lebo priznajme si na rovinu: neosobné recenzie podľa striktne daných pravidiel píšu mnohí. Ale dopriať si ten luxus a vyjadriť vlastný názor? To býva na poli recenzentov aj novinárov obrovským tabu.
Svedectvo o drogovom pekle.
Dnes mám na paškál knižku Boris „Kukis“ Kukaň: Chcel som to skúsiť iba raz. S podtitulom Závislá duša- daň za drogy. Vyšla v roku 2016 ako prvá dotlač.
Už samotný fakt, že knižka sa dostala do fázy dotlače, dáva tušiť jej popularitu. Či skôr závažnosť témy, ktorej sa autor venuje. Lebo buďme zase len priami: čítala som už biografiu, ktorá čitateľovi predstavovala život ťažkého alkoholika. No okrem nespočetného množstva flámov a mileniek daný autor akosi „opomenul“ apelovať na populáciu ohľadom škodlivého pôsobenia daného nezodpovedného životného štýlu.
Ale ostaňme s Kukisom. Na zadnom prebale síce má akýsi kvázi medailónik s fotografiou a vyhlásením o sebe samom. No chýbajú mi tam základné údaje o autorovi, niečo, čo sa v iných knihách bežne spomína, ak už sa autor a vydavateľ pre medailónik rozhodnú. Akousi náplasťou nám môže byť, že autor nám na seba prezradil aspoň mailový kontakt: cannaboris@azet.sk. Nemôžem samozrejme vidieť do súčasného zmýšľania autora. Ale chcem veriť, že bude ochotný pomôcť, či aspoň poradiť tým, ktorí sa topia v rovnakých problémoch, akými si prešiel: alkoholizmus, drogy, schizofrénia.
Táto útla knižka je biografiou aj spoveďou. Autor navzdory mladému veku (tipujem okolo 20) postupoval pri písaní zodpovedne. Zredukoval množstvo vulgarizmov a dal si tú námahu, aby pre čitateľa zmapoval všetky návykové látky s akými sa dostal do kontaktu od najslabších až po tie najsilnejšie.
Šokujúco pôsobí stať o autorovom pobyte v marihuanovom raji – Holandsku. V tom čase sa náš hrdina už od marihuany posúva k ťažkým drogám. Prespáva pod mostom, predáva svoje telo homosexuálom. No napodiv všetko vníma pozitívne, „lebo droga“. Až paranoidné halucinácie a plné prepuknutie schizofrénie sú pre tohto hrdinu stopkou, ktorá ho odvráti od „návykových a omamných látok“, nasmeruje na cestu liečenia a resocializácie.
Niektorého čitateľa by mohla odradiť obálka, ktorá sa nie celkom vydarila. Namiesto ilustrácie drog sa na obálku dostala iná striekačka. No čitateľ by si mal uvedomiť, že ide o prácu debutanta, ktorý bol určite rád, že mu kniha vyšla. A prebal prenechal v réžii ilustrátora a vydavateľa.
No dovoľte ešte pár postrehov a pripomienok. Aj autor sám spomína, že závislá duša stráca zábrany: kradne a dealuje. Teda otázku závislostí by sme nemali vnímať len ako zlyhanie daných jednotlivcov. Je to zlyhanie celej spoločnosti, ktorá drogovú kriminalitu vidí a vedome si pred ňou zatvára oči.
13 rokov som žila v Rožňave. V časoch najväčšieho rozmachu sa marihuana dealovala priamo na sídlisku, cez deň, pred očami všetkých. A všetci sme mlčali, nechceli sme byť za bonzákov. Nechceli sme byť dôvodom, prečo sa mladí ľudia majú dostávať za mreže.
A čo teraz v nemenovanej dedine? Droga chudobných herba je jed, ktorý som postrehla prakticky od počiatku nášho pobytu na dedine. Pokým nebola na zozname zakázaných látok, biznis brutálne prekvital. Po legislatívnych zmenách a zásahoch Naka sa síce väčšinu siete dealerov podarilo rozbiť, ale biznis stále kvitne. Drogová kriminalita neustáva. Dealeri rozvážajú herbu po dedinách. Jediná zmena je, že už to pre istotu robia až po zotmení.
No ohľadom mimoriadnych opatrení v súvislosti s koronavírusom sú práve alkoholici a drogovo závislí, ktorí tie opatrenia dodržiavať nemienia a vlastne ani nemajú dôvod. Veď kto dennodenne hazarduje s vlastným životom a zdravím, ten s tým hazardom proste neprestane. A bude ohrozovať nielen seba a svoju rodinu, ale všetkých, ktorí sa mu akoukoľvek cestou pripletú do cesty.
A fakt posledná poznámka: na fb profile mám teraz nápis Maradj OTTHON! V preklade Ostaň DOMA! Lebo: vláda by si už konečne mala uvedomiť, že na Slovensku žije cca pol milióna občanov maďarskej národnosti, z ktorej značná časť nerozumie po slovensky. Preto ani všetky vyhlásenia, odporúčania, SMS-ky rozširované po slovensky jednoducho nevedia pochopiť. To je ozaj také ťažké aspoň tie základné informácie tlmočiť aj v jazyku národnostných menšín
Celá debata | RSS tejto debaty