V dobrovoľnej karanténe. Doma sama so sebou.
11. marca 2020 07:11,
Prečítané 2 418x,
rmontmartre,
Film
Zborníky poézie, mená a ukážky….
Uvedomujete si, že rok 2020 sa zapíše do svetových dejín práve skrz koronavírus? Obdobne, ako sa tie najúspešnejšie mená literátov zapíšu do učebníc literatúry. Ale je úspech merateľom hodnôt a praje trhová ekonomika umeniu?
Osobne sa domnievam, že nie. V dnešnom „divokom kapitalizme“ sa aj vydávanie kníh stáva otázkou peňazí. Ak máte dosť peňazí, môžete si vydať čo chcete. A vlastne stačí mať len tie správne konexie, či dostatok presvedčovacích schopností a peniaze na knižku sa proste nazbierajú.
Otázkou však ostáva, či je to ozaj „to najlepšie, čo doma máme“? Neviditeľná ruka trhu nepraje umeniu. Ak chce človek písaním zarobiť, uchyľuje sa k písaniu ženských románov, či detektívok. Lebo ľudia to proste chcú. A ak mu ide o umenie, pracuje sám na sebe, píše pre vlastné potešenie.
A vyvstáva otázka: čo je viac? Tvorba, či publikovanie? Úspech, či hodnota? Má zmysel celé roky písať, či inak tvoriť len pre úzku skupinu ľudí?
Vždy je tu tá možnosť, že tvorba tých najlepších sa dokáže presadiť aj post mortem. Je to ten učebnicový príklad Vincenta Van Gogha, ktorému sa počas života nedarilo predávať obrazy. Ale tú medvediu úlohu splnil, dielo je na svete, skvie sa v plnej sláve. A je tu zase iný prípad, náš Gemerský región sa zapísal do dejín postavou legendárnej ženskej primášky: Czinka Panny. Rodiskom Panny bola obec Gemer. Vtedajšie župné sídlo je v súčasnosti už len väčšou dedinou poblíž mestečka Tornaľa. Na počesť slávnej rodáčky Gemer organizoval primášske súťaže. No aj o tie utíchol záujem, primáši sa proste prestali hlásiť.
Organizátori to nevzdali a pripomínajú si jej pamiatku aspoň prostredníctvom galaprogramu, ktorý nazvali Festival Czinka Panny. Ale viete, čo je na tejto celej histórii najsmutnejšie? Tak, ak postupne prichádzame o primášov, aj tvorba Czinka Panny ostala pochovaná spolu s ňou. Lebo skladala piesne, no tie ostali nezapísané. Pamätáme si meno, ostalo nám pár podobizní, nejaké tie sochy, nejaká tá pieseň. Ale tvorba a samotný duch sa stráca.
Zdanlivo som odbočila do slepej uličky. Chcela som čitateľov podporiť v týchto kritických časoch, kedy sa nám na 14 dní zrušili všetky kultúrne podujatia. Dokonca aj Lucie Bílá sa prostredníctvom videa ospravedlňovala svojim fanúšikom. Tvrdila, že nemôže ísť proti rozhodnutiu vlády, aj keď osobne by rada zaspievala, aj keby tých divákov v sále malo byť len päť.
Reštriktívne opatrenia, aké nemajú obdoby. Košický samosprávny kraj uzavrel všetky stredné školy na tento týždeň. Zavreli sa nám aj úrady, dokonca sa neodporúča ani osobná návšteva lekára. Nemali by sme si podávať ruky, dávať pusy. Nemali by sme sa navštevovať, ani nijako zhromažďovať.
Osobne sa domnievam, že dobrovoľná izolácia je v súčasnej situácii to najlepšie, čo môžeme pre svoje zdravie aj pre celú spoločnosť urobiť. No napriek všetkým negatívam má táto situácia aj svoje pozitívne stránky: netreba cestovať, môžeme utužovať vzájomné vzťahy práve v rodine. Máme čas a priestor na dôkladné jarné upratovanie. A tí tvoriví sa môžu na čas uzavrieť pred svetom a o to intenzívnejšie venovať svojej tvorbe. Prípadne si viac čítať, viac sa medzi sebou rozprávať. Po X rokoch manželstva si zrazu opäť pripomínať, prečo sme si práve toho dotyčného vzali. Čo nás spája a ako môžu byť naše každodenné životy lepšími, krajšími, harmonickejšími.
A ďalšia zákruta, chcela som v tomto článku neskromne ale snáď aj príznačne predstaviť aj niečo z vlastnej tvorby: 5 elektronických kníh, z toho 3 samostatné zbierky básní a 2 komunitné. Je to veľa, či málo? A k tomu desiatky „kvázirecenzií“, anotácií. Mňa najviac teší, ak mi literáti sami poskytujú svoje knižky. S vedomím, že o nich niečo napíšem. (Alebo ani nemusím).
Včera som obdržala zásielku s tromi útlymi knižkami, zborníkmi poézie. Teda čítania mám dosť. Aj koronavírus je len otázkou času. Treba vyčkať a kríza prehrmí. A dovtedy? Užívajte si pozitívne stránky izolácie. V Máji nás čaká festival poézie vo Fiľakove, kde by som mala vystúpiť ako jedna z mnohých účinkujúcich. Snáď aspoň táto kultúrna udalosť sa už nezruší. A užijeme si spoločnosť literátov aj čitateľov o to intenzívnejšie.
26.09.2024
Tesne pred kalamitou sme mali malú milú akciu. Už sme aj prezdieľali zopár fotiek na sociálnej sieti a dala som aj krátke video na youtube. Ale reku aj tu sa vám pochválim, aká som to ja organizátorka, moderátorka a autorka. Na youtube sa mi pomaly – pomaličky zbierajú sledovatelia. Už je ich až 29. Pre neznámeho človeka ozaj milé, no na to, že trápne frašky z jojky [...]
08.09.2024
Parížska olympiáda ubehla ako voda, o mnohých jej škandáloch som sa na blogu ani nezmienila. Pritom som aj chcela, ale starnem a slabne mi zrak. Tak to tu redukujem na minimum. O upálenej maratónskej bežkyni, ktorá v Paríži reprezentovala Ugandu, sa v našich končinách sotva píše. Pritom je to jednak hrôzostrašné, jednak pred domácim násilím by sme si nemali zatvárať [...]
26.08.2024
Do kín sa dostal najnovší film Milana Ondríka pod názvom Miki. Autori už avizujú pokračovanie pod názvom Černák. Tematika je teda jasná: Mikuláš Černák a divoké deväťdesiate roky. Už som vám spomínala, že filmu predchádzala kniha. Mikuláš Černák: Prečo som prelomil mlčanie? Prekvapuje ma mnoho vecí. Jednak, že s Černákom na tvorbe knihy spolupracovala jedna z [...]
Celá debata | RSS tejto debaty