Ak je autor odsúdený na roky čakania na grant a ani sponzori sa nehrnú k jeho dverám, ostáva už len posledná možnosť: literárna súťaž.
Čitateľ, ktorý je zvedavý na ďalšie trampoty škandalóznej výherkyne dnes ostane na suchu. Ono stokrát ohlodaná kosť už stráca chuť. A v každej knihe raz dôjdeme k okamihu, kedy treba obrátiť list.
Viac ma v súčasnosti trápi vyhlásenie výsledkov literárnej súťaže Slavcon.
Údajne malo prebiehať v priamom prenose, no čas som zmeškala. Výsledky tiež mali visieť na oficiálnej stránke, lež je nedostupná.
Väčšina súťažiacich vraj svoje hodnotenia už dostalo, ja ešte žiadne, aj keď podľa deklarácií organizátora mám právo na hodnotenie až z pera dvoch porotcov.
Sľúbené je, že zvyšné hodnotenia rozošlú v priebehu tohto týždňa.
A som jedna z mála, ktorej nervy treba napínať do poslednej chvíle.
Ono ani necítim nádej na výhru, skôr obavu z ďalších svetaznalých komentárov, ako by som mala viacej čítať a obdobne. Občas má súťažiaci dojem, že normou je čítať 25 hodín denne, 8 dní do týždňa.
No treba vyčkať a vypiť si horký kalich čakania zrejme až do poslednej sekundy, prípadne ešte dlhšie.
No iróniou je, že táto súťaž je ešte z tých najlepších. Zažila som už aj súťaž, kde si ma najali do poroty, aby ma vzápätí vyhodili. V ďalšej zase mali nepochopiteľné postupy: ak máš sympatie organizátora X a Y, môžeš sa zúčastniť súťaže Z.
Proste diskriminácia ako slon!
Už som to písala aj inde, no napíšem znovu: som proti akejkoľvek forme diskriminácie. Účasť a aj samotná výhra by mala byť dostupná každému, bez rozlišovania veku, rasy, národa a národnosti.
Za desaťročia svoje existencie som sa už zopár súťaží zúčastnila. A jednu výhru za prózu na konte predsa len mám. Témou bola najkrajšia spomienka na leto. Poslala som fotku dcéry na trampolíne a necelú stranu o tom, ako sme si to leto užívali.
Vyhrala som knihu, nejakú kozmetiku a reklamné pero. Dieru do sveta som nespravila, ale pár chvíľ radosti predsa len áno.
Celá debata | RSS tejto debaty