Matovič sa schováva za názory epidemiológov, akoby on sám nechcel niesť zodpovednosť za súčasný stav. A podnikatelia samotní sa takí vyplašení, že neprevádzkujú ani činnosti, ktoré vyslovene zakázané nie sú.
Nepochopím pizzérie, ktoré zavreli, pritom ich donáškovej službe nič nebráni v činnosti . A naopak: vítam, že Textil House síce v obmedzenom režime, len na predaj rúšok, ale otvoril.
Dlhšiu dobu zatvorené prevádzky sa stávajú ľahkou korisťou. Až sa človek oprávnene pýta: prečo nechávajú hotovosť na prázdnej prevádzke, prečo aspoň najcennejší majetok nezabezpečili v špeciálnom sklade? Prečo na oknách nie sú mreže a prevádzka pripojená na policajný informačný systém?
Nezabezpečené a opustené objekty sú ako neodolateľná pozvánka.
Včera „informatívny nákup“, potešilo, že stavebniny aj hobby predajne už otvorili. Pred cyklošportom sa tvorila fronta, pumpy sú vypredané. Bicykle sú jednou z vecí, ktoré doplatili na dlhší čas bez údržby.
V lekárni poteší doplnenie zásob. To, že majú vitamín C v rôzne veľkých baleniach, je pozitívum. Rovnako ak aj fakt, že už netreba desiatky minút tráviť čakaním pred lekárňou. Fronty na poštách sú naopak viacmenej zlyhaním. Čo bráni samotnej pošte, aby prevádzkovala nielen 2, ale všetky svoje okienka? A ak sú aj matky doma s deťmi, určite by sa našiel personál, ktorý by tú peňažnú službu prevádzkovať vedel.
V dnešnej dobe sú šťastní tí, ktorých prevádzky ešte, či „už konečne“ fungujú.
Byť na OČR či priamo prepustený dostáva bývalých zamestnancov do existenčných problémov. A čím ďalej, tým viacerí sa zhodujeme, že po ústupe tejto koronakrízy už nič nebude také ako doposiaľ.
Ale ako tráviť nútené voľno so zníženým príjmom?
Na mojej bakancs liste by ste našli položky: spoznávať diela starých klasikov či vydať knihu.
Červený kríž konečne prekonal obavy z korony a postupne rozdáva potravinové balíčky. Teda aspoň priamy hlad by sme mohli mať na čas zažehnaný.
A more voľného času dáva príležitosť aj na zvláštnu formu literárnej činnosti:
Američania tomu hovoria The Bucket List, Maďari Bakancs lista, slovenský ekvivalent nepoznám. Zrejme ho niet. Pritom idea je jednoduchá a v tomto čase aj hlboko aktuálna. Korona nás konfrontuje s vlastnou smrteľnosťou. Kategorizujeme sa podľa veku a diagnóz. Zrejme každému z nás aspoň raz už prešiel v hlave scenár: ako by to asi prebiehalo, keby som ten vírus dostal?
Slovensko je mimoriadne šťastná krajina s minimálnou úmrtnosťou.
Ale zamyslieť sa nad zmyslom života a spraviť si akýsi zoznam: čo všetko by som chcel do svojej smrti stihnúť……..nikdy nie je priskoro.
V živote môžeme preplávať aj úplne pasívne, ako nemé ryby. Vykonávať nezáživnú prácu, až kým nás smrť nepovolá. O ničom nesnívať, nemať žiadne ciele ani ambície. Len sa zobudiť, pretĺkať a občas si pár hodín zdriemnuť.
The Bucket List však dáva našim bezvýznamným životom ďalší význam. A ten si definujeme všetci sami. Ak nechceme byť len bezduchými bábkami v rukách svojich rodičov, učiteľov, hysterických šéfov a despotických manželov,môžeme sa pokúsiť sami si vytvárať určité vízie. Nemusíme sa do nekonečna cítiť ako vazal: občianstva, manželstva……ako bezmocná ovca, ktorá sa bez pastiera ani o krok neposunie.
Bakancs lista je osobná výpoveď jednotlivca. Pomáha hľadať samého seba, svoje poslanie, význam života a jeho naplnenie. A možno má len potenciál zbaviť nás strachu a aspoň v posledných momentoch, tvárou v tvár smrti, začať konečne samostatne zmýšľať.
text a foto: autor
Celá debata | RSS tejto debaty