Žijeme v ťažkých časoch. Stratili sme naše staré istoty, strácame pôdu pod nohami, na svete umiera čoraz viac ľudí. A človek to často ani psychicky nezvláda.
Spravodajstvo TA3 sa dopustilo fatálnej chyby!
Vo svojich titulkách začalo udávať: V Maďarsku zomrelo takmer 200 ľudí. A neskôr to spresnili na počet 199.
No po vzhliadnutí konkrétnych údajov z Maďarska vidíme ten veľký omyl: úrady tam totiž hlásia 142 úmrtí a 199 vyliečení.
Pre človeka z tv to môže byť len omyl medzi dvomi kolónkami, pre nás občanov maďarskej národnosti však ide o fatálny omyl! Lebo oddelení síce hranicami, ale stále virtuálne aj ľudsky spojení tam žijú naši bratia a sestry. O ktorých zdravie a životy sa úprimne obávame.
Na Slovensku som postrehla, že hlásime 6 obetí, no viacerí pacienti s Covid 19 sú v kritickom stave, teda počty budú stúpať aj u nás. Ono len blázon by si mohol namýšľať, že populácia na Slovensku je mladšia a zdravšia, než v okolitých krajinách. Plus máme zavlečený vírus v domove dôchodcov v Pezinku. Teda medzi tými najohrozenejšími je vyše 40 nakazených.
Proste situácia je zlá. Sme na začiatku krízy a v týchto dňoch to bude už len horšie. Práve v čase, kedy človek stráca pôdu pod nohami, je vhodné hľadať pevné body. Prestať koncentrovať na to zlé a boľavé. Nechať vo svojom srdci opäť vyklíčiť vieru a nádej v krajšie zajtrašky.
A poetka Gabriela Grznárová je práve tá ideálna, éterická bytosť. Víla schopná uniesť svojho čitateľa za hranice smutnej, šedej, bezútešnej reality.
Má aj pôsobivé iniciály: GG. Poetku pre seba objavil už aj pesničkár Roman Buhovecký. Pesnička s jej textom, Po (ne)cestách,sa ocitla na Romanovom debutovom albume Svitanie.
A obdobne ako mnohí iní, aj táto poetka zabojovala aspoň v niektorých zo širokej ponuky literárnych súťaží.
Jej miniatúry čitateľa oslovia v zborníku Básne 2011.
GG tu má fotografiu aj medailónik. Prezrádza lokalitu Topoľčany a profesiu účtovníčky. V súčasných krízových časoch sú tieto údaje prudko nádejné. Keďže vidíme, že epicentrom nákazy sa stávajú hlavne veľké mestá a účtovať sa s veľkou pravdepodobnosťou dá aj z home office. Teda obaja spomínaní autori majú veľkú šancu prečkať vrchol krízy v bezpečí domova.
Malou momentkou poetka pohládza aj krízou zmietané Francúzsko:
Nemôžem uveriť, že si bol opar,
čarovná predstava, prchavý sen.
Z valčíka nad Seinou zostane zopár
Otlakov na srdci. Spomienka. Len…
O 6 rokov neskôr vychádza autorkina prvá samostatná zbierka Neha snehu s podporou literárneho fondu.
Prežili sme krutú zimu, zvládneme aj koronu…Foto: autor.
Ťažobu financovania básnických zbierok som čitateľovi načrtávala už aj vo včerajšom blogovom článku. A finančná injekcia z fondu sa nádherne podpisuje aj na tejto zbierke. Vďaka fondu mala zbierka šancu vyjsť v tvrdej väzbe a s hodnotnými farebnými ilustráciami.
Aj GG má zrejme rada kávu, tiež vidí vrany a spomína aj smrť, no tá čarovná zimná krajina všetku čiernotu láskavo prekrýva svojím nežným snehom.
Ako sama Zima, aj táto zbierka pôsobí krátko. Je ľahko stráviteľná a tak ju čitateľ prehltne za deň-dva. No očaruje a preto si ju aj prečítanú nechá na stolíku, nech ešte kúštik nasneží do dlaní. Nech to chladivé blahodárne čaro poézie tŕvá čím dlhšie.
Dážď
Pozri, prší. Dážď sa zhora kĺže.
Toboganmi rín sa spúšťa k zemi.
Ako slnko kráčaš cez kaluže,
len tvoj pohľad zdá sa premočený.
Z neba je dnes kúpelňa
oblak veľká striebrosivá sprcha.
Vezmi si ma. Vezmi si ma v daždi,
kým ten zázrak celkom nevyprchá.
Čarovné akvarely dodala ilustrátorka Jana Kianičková Godálová. So svojimi akvarelmi vo farbe námorníckej modrej tiež učarovala. Využila hlavnú výhodu tejto techniky a do portrétov aj prírodných scenérií vniesla ľahkosť, éterickosť. Vlastnosti, ktoré GG prezentuje na svojich verejných vystúpeniach už len samotným zjavom.
Celá debata | RSS tejto debaty