Knižná mapa

Len ďalší jeden „slovný guláš“ blogerky „kontroverznej za každú cenu“. Alias sledujem správy a už ničomu nerozumiem…..

Vražda novinára je pre taktiež, či takmer-novinára mementom. Očakávala som, že táto smrť aspoň kus zburcuje čitateľa. Že sa aspoň o pár milimetrov zlepší postavenie a verejná prestíž novinárov. A že samotní čitatelia prestanú na novinársku prácu hľadieť ako na manipuláciu verejnej mienky a na nás samých ako na „protispoločenské PRESStitútky“. No zrejme som bola nadmieru naivná….

Po poprave Jána Kuciaka som čítala jeho posledný článok. A snažila sa formovať si vlastnú a nezávislú mienku. Písať sériu článkov proti mafii je ako maľovať si terč na vlastné čelo. Možno ho mnohí obdivovali, no pre istotu písali samé nudné, banálne správy. O detských ihriskách, o stavaní Májov, či o vianočnom stromčeku na námestí.

Tiež som raz bola mladá študentka, tiež som bola dojatá, keď som prvý krát čítala svoje meno pod článkami v novinách. Jeden z mojich šéfov ma celkom trefne uzemnil: ak píšeš do novín, to ešte neznamená, že si novinárka.

Novinárov je ako maku. Pešiakov závislých od daného média, usmerňovaných editormi a finančne aj morálne hodnotených šedými eminenciami – samotnými vlastníkmi médií.

Niet divu, že mladý študent žurnalistiky sa snažil vymaniť z masy ďalších študentov poukazovaním na údajné nekonečné prešľapy Smeru a prepojení na mafiu. Naivne sa domnievajúc vo vlastnú nesmrteľnosť.

Akoby mafiánske popravy na Slovensku nikdy nejestvovali! Akoby zločinci boli len neposlušné deti, ktoré ujo novinár prichytí poza školu.

No čo sa strhlo potom? Mesiace trvajúce „demonštrácie za Slušné Slovensko“.

Ono demonštrovať je obdivuhodné! Ak človek vie, za čo bojuje a o čo tu vlastne ide. No ako na krajinu donútite Slušnosť? Že by sa po pár demonštráciách zločinci dobrovoľne vzdali svojho pôsobenia? Drogoví díleri by mali začať predávať Bio potraviny, prostitútky by mali nastúpiť do nemocníc, ako sanitárky….Rodičia dvojice obetí sa pravidelne zjavujú v médiách. Celá kauza má mohutný mediálny priestor. Zabudli len na to jediné….na každodennú závislú a ničím nechránenú prácu novinára.

Mnou osobne viacej otriasla vražda Violy Macákovej. Mladá talentovaná žena brutálne znásilnená a ubitá k smrti. Jej vraha doteraz nenašli, žiaden mediálny tlak sa nevyvíja. Jej rodičia neprehovorili. Nik neorganizuje demonštrácie proti sexuálnemu násiliu, či násiliu mužov na ženách. To smrť Violy musí naozaj zapadnúť prachom len preto, že nenapísala desiatky protismeráckych článkov?

A samotný Kočner? Jemu neprináleží prezumpcia neviny? Ono pre mňa je to len meno, mohol by na tej lavici obžalovaných sedieť aj Al Capone, či Don Corleone. Podstatou by však mali byť dôkazy, presvedčivé dokázanie motivácie aj samotného skutku objednávky nájomného vraha. A keďže nájomné vraždy sú rukopisom mafie, bolo by mimoriadne prínosné dokázať prepojenie obvineného na sieť organizovaného zločinu.

Tragédiou našich ľudí však je, že od čias Rímskej ríše sa mentálne nikam neposunuli. Dav stále potrebuje len chlieb a hry. Máme dvojnásobnú vraždu, tak musia padať hlavy. Samotného vraha už odsúdili. Objednávateľa špekulatívne dedukujú z novinových článkov. A anonymní organizátori protestov za slušné Slovensko vyhrávajú cynickú šachovú partiu.