Knižná mapa

Žijeme v neslobodnej spoločnosti. Sloboda slova je ilúziou, sloboda myslenia prečin, za ktorý sa kruto pyká. A Rudolf Vaský je toho jasným dôkazom.

Voľne dostupný obsah denníka N hovorí nad slnko jasnejšie:

„Príkaz krajského súdu z januára bol jasný. Keď prepúšťal youtuberov Rudolfa Vaského a Martina Daňa, ich cenou za slobodu bolo vzdanie sa videí, ktoré roky šírili internetom. Zatiaľ čo bývalý kandidát na prezidenta Daňo zákaz dodržiava, Vaský to nevydržal.“

Slovenský súd zdanlivo ani neočakával veľa. Chcel Vaskému iba zavrieť ústa. Nech podľa možností ďalej nič nerobí, žiadneho politika neobťažuje…..možno by sa mal hybernovať a ožiť až o pár storočí. Kedy už sloboda myslenia nebude chápaná ako rebélia a rozvrat spoločnosti.

No on túto „maličkosť“ dodržať proste nedokázal. Lebo sú ľudia, ktorým akokoľvek silno zapchávate ústa, oni proste neprestanú rozprávať. A neprestanú bojovať za svoju pravdu, nech by bola akákoľvek subjektívna a ničím nepodložená. Z jednoduchého dôvodu, že tej svojej pravde veria a postavili prakticky celý život na jej odkrývaní a obhajovaní.

Ale svet nestojí o naše pravdy. Ježiša Krista za jeho hlásanie lásky a Nebeského kráľovstva umučili a ukrižovali, Jána Kuciaka strelili do hlavy, Rudolfa Vaského „iba zavreli do basy.“

Osobne mám dojem, že na Ruda toho bolo až priveľa, že unikol realite a začal sa točiť v bludnom kruhu. No za to by ešte nik nemal končiť vo väzení. Patrí skôr do rúk psychiatrov, ktorí by mali jednoznačne definovať, v čom sa jeho zmýšľanie vymyká normálu, mala by mu byť nasadená liečba….no inakosť sa vyliečiť ani najmasívnejším nátlakom väčšinovej spoločnosti nedá.

Vlády nás môžu obmedzovať na každom kroku. Môžu nám nariaďovať nosenie masiek a zákaz zhromažďovania sa. Ale na ľudský mozog direktívy normalizovanej masy neplatia. Ten v určitých prípadoch funguje ako autonómna jednotka. S vlastnými normami a pravidlami. Anarchia, ktorej sa nielen súčasný kapitalizmus, ale aj spoločenstvá dávno zabudnuté vyslovene desia.

Podľa denníka N:

„Opäť sa začal prezentovať a ešte na to upozorňoval aj na sociálnej sieti. Daňo ho niekoľkokrát varoval, aby to nerobil. Vaský pokračoval.“

Áno. Môžu nám zašiť ústa a zavrieť do ciel, no je to v mnohom aj vizitka spoločnosti, ktorá takto koná.

O pocitoch štvanej zveri, ktorá je spoločnosťou vyslovene izolovaná a sledovaná len cez mreže, napísal a naspieval nádhernú pieseň aj dnes už čerstvý päťdesiatnik a významná osobnosť maďarskej hudobnej scény: Kovács Ákos.

Dávam vám komplet text v originále plus najvýraznejšiu stať aj v mojom preklade:

Majom a ketrecben (40+)

Ákos Kovács

Van olyan, aki nyugodt, hallgatag,

Jól kezelhető, néma rab,

De akad olyan, aki megvadul,

Ha börtönéből nem szabadul.

Megy a műsor,

Nézed az életem,

Majom a ketrecben,

Igen,

Ráznám a rácsot,

De nem merem,

Majom a ketrecben,

De nem szabadulhat

Börtönöm őre sem,

Majom a ketrecben,

Szívem,

Annyiszor vádolsz,

Hogy elhiszem

Majom a ketrecben.

Döntened kell, mi a fontosabb,

Megnyisd, vagy őrizd önmagad

Csak félig él, aki nem szabad,

A rabok szíve megszakad.

Megy a műsor,

Nézed az életem,

Majom a ketrecben,

Igen,

Ráznám a rácsot,

De nem merem,

Majom a ketrecben,

De nem szabadulhat

Börtönöm őre sem,

Majom a ketrecben,

Szívem,

Annyiszor vádolsz,

Hogy elhiszem

Majom a ketrecben.

Csak bámul és etet

A könnyeken nevet,

Ő arctalan lehet,

Ő gyűlölve szeret.

Annak akarsz látni,

Ami nem vagyok,

Majom a ketrecben,

Igen,

Ráznám a rácsot,

De nem hagyod,

Majom a ketrecben

De nem szabadulhat

Börtönöm őre sem,

Majom a ketrecben,

Szívem,

Annyiszor vádolsz,

Hogy elhiszem

Majom a ketrecben.

Xxx

Rozhodni o čo ti ide,

Otvor, či ochráň vlastný svet.

Len spola žiješ bez slobody,

Uväznené srce raz zhorí.

Ide program,

Vídaš ma naživo,

V klietke opicu,

Veru.

Triasť mreže

Sa neodhodlám,

Som v klietke opica,

No neslobodný

Je aj môj strážca,

V klietke opica,

srdce moje.

Toľko ma viníš

Až uverím

V klietke opica.