Knižná mapa

Po všetkom, čo som o Vincentovi van Goghovi a Paulovi Gauginovi videla a čítala, som Smäd po živote nemohla vynechať. Tento chýbajúci kus skladačky objasňuje mnohé ďalšie aspekty, ktoré sme dovtedy nevnímali.

Kultová kniha Irvinga Stonea bola predlohou rovnomenného filmu: Lust for Life (1956), v hlavnej úlohe Kirk Douglas. Anthony Quinn za postavu Gaugina získal Oskara. V českom dabingu názov znie Žízeň po živote. A je to biografia, aká má byť. Znázorňuje Vincentov život od nástupu za kazateľa, cez štúdium maliarstva až pred brány smrti.

Na jeho práci šírenia Božieho slova v najchudobnejšej banskej oblasti je pozoruhodný dôvod zlyhania. Vincentova túžba pomáhať ľuďom v núdzi je prisilná, zachádza priďaleko. Rozdá svoje oblečenie aj posteľ, svojou zbedačenosťou znižuje vážnosť cirkvi a brat Teo ho nachádza samého a zabudnutého v špinavej kutici ako „zavaleče proti své vúli“. Vincent si proste nebol schpný udržať odstup a nechal sa stiahnuť na samé dno.

K maliarstvu má rodina van Goghov blízko. Brat Teo sa venuje výstavám a predaju obrazov a strýček Maui sám maľuje. On dáva nadanému a snaživému synovcovi prvú sadu farieb, odliatky aj lekcie.

No Vincent sa časom presýti strýcových odliatkov. Srdce ho ťahá k najnúdznejším z núdznych. Na spolužitie si vyberá bývalú prostitútku, no bez predaja diel ani tú nie je schopný uživiť. Vo veste z ovčej vlny maľuje robotníkov na poliach, fascinovaný ich prácou aj chudobnou večerou iba zo zemiakov.

No touto svojou „úchylkou“ zase len zhadzuje svojich vlastných. Bohatšiu strednú vrstvu, kam on patrí. Teo si ho berie k sebe do Paríža. Vincenta treba vyštafírovať, priviesť k predajcovi obrazov, pánovi Tanguimu. Tu spoznáva maliarov svojej generácie. A jeden z mála, komu sa obrazy van Gogha pozdávajú, je práve Paul Gauigin.

Teda niet divu, že po nájdení vhodného „žltého domu“ je to samotný Vincent, ktorý iniciuje pozvanie Gaugina, pripravuje mu izbu, má veľké plány, chce mať v žltom dome celú kolóniu maliarov.

No spolužitie škrípe od prvej chvíle. Rozlietaný  a rozhádzaný Vincent má neporiadok medzi farbami aj v kuchyni.

Gaugin prináša vlastnú nenútenosť a lásku k slobode, no zároveň potrebuje poriadok. A šialené maľovanie v teréne počas zúriaceho Mistrálu je pre Paula niečo neprípustné.

Tak isto nezdieľa Vincentov obdiv k ťažkej práci. Sám ťažko pracoval a vie, že robiť to nie je nič poetické. Ohľadom Paula sa z filmu dozvedáme veci, ktoré sme už dávno vedeli. Jeho obdiv ku kultúram Ázie a pekným ženám.

Dojímavá je Gauginova zatvrdnutosť. On vie, že deň má len 24 hodín. A ak chceme po niečom skutočne ísť, mnohého ďalšieho (aj ženy a 5 detí) sa musíme kvôli svojím snom vzdávať.

Názorové rozdiely vyúsťujú do prudkej hádky.

Ďalšia životná prehra dovádza Vincenta k šialenstvu a odrezanému uchu. Miestni sa ukazujú ako supy, zlietajú sa pod oknom zraneného maliara. No nie zo súcitu, lež aby ho vyprovokovali a vyštvali.

Priznanie si vlastnej duševnej choroby a dobrovoľný pobyt na celý rok v ústave bol od van Gogha pozoruhodný čin. Čin akého ani mnohí naši súčasníci nie sú schopní. A preto umierajú sami a predčasne.

Prvé opatrné kroky po prepustení vedú na iné miesto vo Francúzsku. Teo najíma lekára, doktora Gacheta, ktorý je sám veľkým obdivovateľom maliarstva aj Vincentových prác. Van Gogh má obavy, že „slepý bude vodiť slepého“ a jeho slová sa aj kruto naplnia. No ako sme už zistili aj z iných prameňov, okolnosti úmrtia Vincenta van Gogha nie sú dostatočne uspokojivo vyšetrené.